Tezaurus
Podřízené koncepty
Osnova
Reklama
Rozšířená osnova
Pojem hermeneutika má svoje korene už v antike, konkrétne v mytológii starovekého Grécka, kde boh Hermes figuroval ako posol bohov. Viedol ľudí po správnych cestách a zvestoval im božiu vôľu ľudskou rečou. Termín pramení z gréckeho slova „hermeneuein“, ktoré možno preložiť aj ako „vysvetľovanie“, „interpretovanie“ alebo „prekladanie“.Stelmach, J. a Brożek, B. Methods of Legal Reasoning. Dordrecht: Springer, 2006. s. 167.1) Aristoteles používa toto slovo na vyjadrenie spojitosti medzi interpretáciou a porozumením vnútorného myslenia vyjadreného slovom alebo textom. Latinský ekvivalent je „interpretari“.Zimmermann, J. Hermeneutics: A Very Short Introduction. Oxford: Oxford University Press, 2015. s. 3.2)
Hermeneutika poňatá všeobecne je duchovno-filozofická disciplína porozumenia a postupu interpretácie textov a vyjadrených prejavov myslenia. Počas svojho historického vývoja bola pôvodne primárne zameraná na biblické a iné teologické texty v nadväznosti na sokratovské dialektické myslenie.Hlouch, L. Teorie a realita právní interpretace. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2011. s. 76.3) Neskôr sa rozvetvila na smery podľa oblasti používania a prístupu k nahliadaniu na jej povahu.
Podľa aplikácie je možné hermeneutiku deliť na hlavné prúdy, čím však nie je obmedzená na použitie prakticky v akejkoľvek oblasti ľudského porozumenia.Hlouch, L. Právní hermeneutika a současné teoreticko-právní myšlení. Právník. 2007, roč. 15, č. 3, s. 2.4) Stelmach, J. a Brożek, B. Methods of Legal Reasoning. Dordrecht: Springer, 2006. s. 168.5)
Hlavné druhy hermeneutiky:
Podľa toho, aký postoj sa zaujme voči hermeneutike, či už preskriptívny, deskriptívny alebo analytický, môžeme toto nahliadanie rozdeliť na tri hlavné prístupy.Hlouch, L. Teorie a realita právní interpretace. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2011. s. 81.7)
Koncepčné rozdelenie: Hlouch, L. Právní hermeneutika a současné teoreticko-právní myšlení. Právník. 2007, roč. 15, č. 3, s. 2.8)
Právna hermeneutika je špecializovaná na proces interpretácie právneho textu, ako aj skutkového stavu, ktorého sa právny text týka pri aplikácii práva. Cieľom interpreta je porozumieť právu ako významovému celku a následne ho vyložiť pri riešení právnych prípadov. Právna hermeneutika bola formovaná a vychádza z troch hlavných smerov.Tamže.9)
Metodologický smer bol založený v duchu pozitivizmu 19. storočia s cieľom vytvoriť metodický postup interpretácie, použiteľný vo všetkých humanitných vedách, s nárokom na objektivitu.Hlouch, L. Teorie a realita právní interpretace. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2011. s. 79.10) Týmto sa hermeneutika mala povýšiť na epistemológiu ľudskej tvorby.Stelmach, J. a Brożek, B. Methods of Legal Reasoning. Dordrecht: Springer, 2006. s. 179.11) Hlavnými predstaviteľmi tohto smeru sú F. D. E. Schleiermacher a W. Dilthey.
Juristická hermeneutika vychádza z metodologického prístupu prostredníctvom interpretačných kanónov (metóda gramatická, logická, historická a systematická), ako ich vymedzil F. C. Savigny.Tamže. s. 184.12) Cieľom ustálenej objektívnej metódy výkladu je vyhnúť sa interpretačným rozporom, vyplniť právne medzery a dosiahnuť objektívny súlad medzi úmyslom zákonodarcu a interpretom aplikujúcim právo.Hlouch, L. Teorie a realita právní interpretace. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2011. s. 80.13)
Fenomenologický smer, na rozdiel od metodologického, nemá ambíciu vytvoriť univerzálny postup interpretácie s nárokom na objektívne porozumenie.Tamže. s. 81.14) Na hermeneutiku sa pozerá ako na štrukturálny fenomén univerzálneho poznávania existencie a sebauvedomenia. Snaží sa pozorovať porozumenie ako jav a popísať jeho štruktúru, nie ho určiť metódou.Tamže. s. 84-85.15) Hlavnými predstaviteľmi tohto smeru sú Edmund Husserl a Martin Heidegger.
H. G. Gadamer na príklade právnej hermeneutiky demonštruje všeobecnú hermeneutiku, pričom zdôrazňuje úzke prepojenie teórie s praxou v práve. Fenomenologický prístup v práve zahŕňa uvedomenie si subjektívneho nazerania interpreta a snaží sa pochopiť a predvídať jeho postup pri interpretácii.Tamže. s. 85.16)
Ide o špecifický smer právnej hermeneutiky vychádzajúci z filozofie jazyka, zameriavajúci sa na analýzu jazyka a jeho využitie pri interpretácii a aplikácii právnych textov. Jej cieľom nie je stanovenie metódy porozumenia ani popisovanie jeho štruktúr. Analyzuje typológiu viet a ich usporiadanie v argumentačných reťazcoch, pričom k právnemu textu pristupuje logicky, ale zároveň neopomína sociálne vplyvy na interpreta.Tamže. s. 86.17) Medzi hlavných predstaviteľov patria H. G. von Wright a A. Aarnio.
Ide o individuálne nadobudnuté znalosti interpreta pred pristúpením k právnemu textu a jeho aplikácii. Z predvedenia pramení spôsob, akým interpret bude nazerať na právny text, ako ho pochopí a ako ho vyloží. Po interpretácii sa predvedenie novonadobudnutými znalosťami upraví alebo utvrdí. Do predvedenia patria znalosti, ako sú právna dogmatika, znalosti právnych princípov, fungovanie právnych inštitútov a podobne.Tamže. s. 94.18) Hroch, J., Konečná, M., a Hlouch, L. Proměny hermeneutického myšlení. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2010. s. 158.19)
Predporozumenie sa skladá z predošlých skúseností, praxe, paradigmy a znalostí, ktoré môžu byť racionálne ako aj čisto intuitívne. Na základe predporozumenia interpret očakáva a predvída, aký zmysel bude mať text a skutkový stav, ktorému sa snaží porozumieť a interpretovať. Predporozumenie nasmerováva interpreta k výberu interpretácie, ktorá je podľa neho správna.Hlouch, L. Teorie a realita právní interpretace. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2011. s. 98.20) Ide o subjektívne východisko a zároveň neoddeliteľnú súčasť hermeneutickej špirályHroch, J., Konečná, M., a Hlouch, L. Proměny hermeneutického myšlení. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2010. s. 53.21), ktoré predurčuje výber z jedného z naskytujúcich sa riešení právneho prípadu.Tamže. s. 159.22)
Pri interpretácii sa interpret stretáva s vlastnými predsudkami, určenými jeho historickým vedomím a tradíciou historického a kultúrneho kontextu, v ktorom sa nachádza. Predsudky majú byť hlbšie preskúmané, odhalené a podľa ich legitimity potvrdené alebo zavrhnuté.Meek, Russell. 2011. "Hans-Georg Gadamer: His Philosophical Hermeneutics and Its Importance for Evangelical Biblical Hermeneutics." Eleutheria: John W. Rawlings School of Divinity Academic Journal 1, s. 98.23)
Špirálová štruktúra alebo metóda procesu porozumenia, pri ktorom sa vedomie interpreta pohybuje od vnímania celku ako všeobecného porozumenia veci k časti ako špecifického vnímania veci. Interpret sa dostáva k hlbšiemu porozumeniu nepoznaného, začínajúc pri tom, čomu už rozumie v špirálovitom pohybe od časti k celku a od celku k časti, čím prehlbuje svoje porozumenie.Hroch, J., Konečná, M., a Hlouch, L. Proměny hermeneutického myšlení. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2010. s. 47.24)
Hermeneutická špirála vyjadruje vzťah medzi časťou a celkom, pričom má dôjsť k porozumeniu vo vyššej kvalite a kvantite v porovnaní s predporozumením, s ktorým interpret do špirály vstupoval a ktoré tým vystavil korektúre. V právnej interpretácii sa hermeneutická špirála uplatňuje pri samotnej interpretácii a aplikácii práva, ako aj pri subsumpcii skutkového stavu pod skutkovú podstatu alebo využívaní interpretačných kanónov.Hlouch, L. Teorie a realita právní interpretace. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2011. s. 99-101.25)
Robert Alexy z hermeneutického kruhu vyvodzuje tieto postuláty právneho porozumenia.Tamže. s. 101.26)
Interpret pri špirálovitom procese porozumenia právneho prípadu začína s očakávaním zmyslu, ovplyvneným predporozumením o význame právneho pravidla. Počas postupného prechádzania od častí k celku prehlbuje porozumenie v hermeneutickej špirále; interpret konfrontuje predošlé predporozumenie s novým porozumením. Tým pri interpretácii a aplikácii práva dochádza k reflexii a korektúre predporozumenia na základe nového porozumenia.Tamže.27)
V štruktúre hermeneutickej špirály pri interpretácii práva môžu vo vzťahu časti a celku vystupovať normy ako časti celistvého právneho normatívneho systému. Porozumenie právneho systému môže vychádzať z jednotlivých právnych noriem a princípov, a naopak, konkrétnu právnu normu možno interpretovať na základe porozumenia právneho systému ako celku. Ide o postup charakteristický pre systematický výklad a porozumenie právneho prípadu v kontexte celého práva.Tamže. s. 102.28)
Špirálový postup prehlbovania porozumenia právnemu textu krúžením od skutkového stavu k právnej norme obsiahnutej v právnom texte a naopak. Ide o postupné porozumenie častí skutkového stavu na základe právnej normy, rovnako ako postupné pochopenie zmyslu právnej normy pri konkrétnej aplikácii práva. Prichádza tým k stretu a prelínaniu právnej roviny so skutkovou, a vyvrcholením tohto procesu má byť subsumpcia skutkového stavu pod právnu normu, tak aby bol zohľadnený skutkový stav a k nemu priradená norma v ich úplnosti.Tamže. s. 103.29)
Místo, kde se právo setkává s lidmi.
