Do kategórie kritických prístupov možno zaradiť aj (neo)marxistickéPojmy (neo)marxizmus a marxizmus budeme používať v predmetnej štúdii ako synonymá.⁵⁾, ktoré predstavujú špecifickú analýzu medzinárodného práva. I keď sa tieto dva právne smery rozchádzajú, nepochybne možno nájsť aj prieniky – trochu zjednodušene by sme mohli povedať, že každý (neo)marxistický teoretik je aj kritickým, avšak nie každý predstaviteľ kritickej právnej teórie je aj marxista.K vzťahu medzi marxizmom a kritickou právnou teóriou pozri: RASULOV, Akbar. CLS and Marxism: A History of an Affair. Transnational Legal Theory, 2014, roč. 5, č. 4 alebo HUNTER, Rob. Critical Legal Studies and Marx’s Critique: A Reappraisal. Yale Journal of Law & Humanities, 2021, roč. 31, č. 2. ⁶⁾ V súčasnosti však v oblasti právnej teórie a filozofie spravidla prevláda istý eklektizmusHACKNEY, R. James. Legal Intellectuals in Conversation. Reflections on the Construction of Contemporary American Legal Theory. New York: New York University Press, 2012, s. 43.⁷⁾, a teda pri analýzach dochádza ku kombinácii viacerých právnych škôl/smerov. Ako si však ukážeme v predmetnej štúdii, marxistické prístupy k medzinárodnému právu sa predsa len vyznačujú osobitnými charakteristikami, ktoré môžu byť pre niektorých nepochybne idiosynkratické.

Faktom však je, že v najmä posledných dvoch dekádach možno badať „revival“ marxistických medzinárodnoprávnych teórií. Je nutné dodať, k uvedenému dochádza primárne na západných univerzitách. Aké sú dôvody stále väčšej „popularity“ týchto prístupov? Existuje nejaké jednotné a ucelené teoretické či metodologické inštrumentárium, o ktoré sa predstavitelia týchto smerov opierajú? Čo sú ich nosné témy a podarilo sa im okrem kritiky prísť aj s afirmatívnym „programom“?

Cieľom štúdie bude zodpovedať uvedené otázky, pričom jej štruktúra bude rozdelená nasledovne: v prvej časti sa pokúsime identifikovať možné dôvody, ktoré dodali nový impulz k vzostupu týchto prístupov, a v krátkosti si predstavíme najznámejších teoretikov identifikujúcich sa s (neo)marxistickou právnou teóriou. Druhá časť práce kladie dôraz na teoreticko-metodologické otázky a zároveň sa v nej detailnejšie pozrieme na základné témy charakteristické pre (neo)marxistické medzinárodnoprávne prístupy. V záverečnej časti bude našou ambíciou kriticky zhodnotiť tieto prístupy. Napriek imaginatívnosti, sofistikovanosti ako aj progresívnemu charakteru týchto prístupov je možné vytknúť niekoľko problematických atribútov: ide o prezumpciu možnosti popísať celok, t. j. totalitu spoločenských vzťahov; nedostatočný dôraz na nové, zásadné zmeny v oblasti medzinárodných vzťahov, ktoré majú, resp. budú mať kľúčový vplyv aj na medzinárodné právo ako také; absencia prijateľnej alternatívy; a v neposlednom rade možno za problematickú označiť aj príliš striktné oddelenie teórie a praxe, či „akademizáciu“ marxizmu.

1. „Revival“ 

            Marxistická právna teória dlho nebola predmetom záujmu v akademickej sfére. Do popredia sa však dostáva najmä v 70. rokoch minulého storočia.A to v štátoch západného bloku. Veľmi odlišná bola situácia v štátoch východného bloku – napríklad v Československu bola marxistická právna teória postavená na úroveň oficiálnej doktríny a počas obdobia socializmu slúžila na legitimizáciu mocenskej štruktúry v štáte. Bližšie pozri: KLUKNAVSKÁ, Andrea, SABJÁN, Nikolas. Marx. Marxizmus. Vybrané problémy štátu a práva. 1. vydanie. Praha: Wolters Kluwer, 2022. ⁸⁾ Hnacou silou týchto zmien bola stále viac pociťovaná kríza práva a právnych inštitúcií v Spojených štátoch a v západnej Európe.SPITZER, S.: Marxist Perspectives in the Sociology of Law. In: Annual Review of Sociology, roč. 9, 1983, s. 2–3.⁹⁾ Vyústením tohto boli zmeny v samotnej marxistickej (právnej) teórii: začína sa klásť väčší dôraz na nadstavbu, resp. ideologické zložky spoločnostiCharakteristickým znakom západného marxizmu je väčší dôraz na nadstavbové prvky spoločnosti (t. j. práva, kultúra, politika a tak podobne). Vychádzala z predpokladu, že kapitalistický systém nie je možné vysvetliť výlučne analýzou základne.¹⁰⁾, vrátane práva; rastie nespokojnosť s tzv. liberálnou právnou teóriou, ktorá dovtedy zastávala hegemonickú pozíciu; v akademickom diskurze sa stávajú populárne kritické prístupy v oblasti kriminalistiky a trestného práva; začína sa teoretizovať o vzťahu práva a spoločenských zmien; a v neposlednom rade západný marxizmus „objavuje“ dvoch marxistických právnych teoretikov, a to Karla Rennera a Jevgenija B. Pašukanisa.Bližšie pozri: HOLDREN, Nate, TUCKER, Eric. Marxist Theories of Law Past and Present: A Meditation Occasioned by the 25th Anniversary of Law, Labor, and Ideology. Law & Social Inquiry, 2020, roč. 45, č. 4.¹¹⁾

V týchto analýzach však medzinárodné právo absentovalo. Marxistické prístupy k medzinárodnému právu (ak neberieme do úvahy socialistické prístupy typické pre Sovietsky zväzPozri MOLEK, Pavel. Mezinárodní právo veřejné. In BOBEK, Michal, MOLEK, Pavel, ŠIMÍČEK, Vojtěch. Komunistické právo v Československu. Kapitoly z dějin bezpráví. Brno: Masarykova univerzita, 2009.¹²⁾) možno paradoxne datovať až k obdobiu po konci studenej vojny. V 90. rokoch však boli tieto prístupy ojedinelé, na čom sa predsa len podpísal optimistický duch v podobe „konečného“ víťazstva liberálneho kapitalizmu.FUKUYAMA, Francis. The End of History and the Last Man. New York: Free Press, 1992.¹³⁾

Najväčší rozmach marxistických prístupov možno badať až v novom miléniu. Medzi kľúčové udalosti, ktoré nepochybne dodali nový impulz týmto prístupom, boli teroristické útoky 11. septembra 2001, vedúce k tzv. „vojne proti teroru“DUFFY, Helen. The War on Terror and the Framework of International Law. Cambridge: Cambridge University Press, 2015.¹⁴⁾ , ako aj následná intervencia Spojených štátov a spojencov v Iraku v roku 2003. Tieto mobilizovali rôzne občianske, resp. mierové hnutia vystupujúce proti intervencii. Medzinárodnoprávny aspekt takisto zohral dôležitú rolu: mierové hnutia sa snažili predostrieť na podporu svojich cieľov argumenty z oblasti medzinárodného práva, v ktorom prevládal názor o protiprávnosti spomínanej intervencie.KNOX, Robert. International Law, Politics and Opposition to Iraq War. London Review of International Law, 2021, roč. 9, č. 2.¹⁵⁾ Menej pozornosti sa však venovalo Ruskej intervencii v Gruzínsku v roku 2008, čo do určitej miery dokazuje ambivalentný vzťah (západnej) ľavice k Rusku (pozri nižšie). Nemožno opomenúť ani finančnú krízu z rokov 2008/9, ktorá ešte zásadnejším spôsobom spochybnila legitimitu globálneho socioekonomického systému.

Nemenej zaujímavé je prepojenie medzi tým, čo sa v posledných rokoch označuje ako kríza (v niektorých prípadoch aj rozpad) liberálneho svetového poriadkuPozri napríklad IKENBERRY, G. John. The End of Liberal International Order? International Affairs, 2018, roč. 94, č. 1; MEARSHEIMER, John. Bound to Fail: The Rise and Fall of the Liberal International Order, International Security, 2019, roč. 43, č. 4; FERGUSON, Niall, ZAKARIA, Fareed. The End of the Liberal Order? London: Oneworld Publications, 2017.¹⁶⁾ a „revivalom“ marxistických prístupov. Vysvetliť to možno tým, že predstavitelia marxistických prístupov sa snažia o komplexnejšie, resp. „hlbšie“ vysvetlenie niektorých kríz a nedostatkov existujúceho poriadku a domnievajú sa, že ani snahy o akúsi reformu tohto poriadku nie sú dostačujúce a ani možné. Marxizmus sa jednoducho vždy snažil vysvetliť krízy a kontradikcie kapitalistického ekonomického systému, ktorý naďalej zostáva „základňou“ existujúceho liberálneho poriadku.

Ako sme už uviedli vyššie, tieto prístupy sa objavujú najmä na západných univerzitách. Pokiaľ ide o český a slovenský kontext, marxistické teórie nie sú súčasťou akademického diskurzu, čo s veľkou pravdepodobnosťou vyplýva, okrem iného, z historickej skúsenosti. Navyše sú otázky právnoteoretické a filozofické v oblasti medzinárodného práva skôr raritou – postačí sa pozrieť na učebnice z medzinárodného práva verejného, v ktorých buď nenájdeme žiadnu časť venujúcu sa týmto otázkam alebo je teória medzinárodného práva redukovaná na porovnanie právneho naturalizmu a pozitivizmu.Napríklad KLUČKA, Ján. Medzinárodné právo verejné. Všeobecná časť a osobitná časť. 3. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017; alebo VRŠANSKÝ, Peter a kol. Medzinárodné právo verejné. Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015.¹⁷⁾ Naproti tomu je teória medzinárodného práva viac rozpracovaná  v učebniciach od západných akademikov, avšak ani v tomto prípade.Vrátane marxizmu. Pozri: SHAW, N. Malcolm. International Law. 9. vydanie. Cambridge: Cambridge University Press, 2021. Samozrejme viac právnoteoretických a filozofických prác nájdeme v rôznych zborníkoch a monografiách. ¹⁸⁾ Ak by sme sa však mali vrátiť k súčasným marxistickým prístupom k medzinárodnému právu, medzi najvýznamnejších predstaviteľov patrí napríklad B. S. Chimni (Jindal Global Law School, avšak v minulosti pôsobil aj na iných univerzitách, ako napríklad Harvard Law School),  Susan Marks (London School of Economics), Akbar Rasulov (University of Glasgow), Bill Bowring (Birbeck, University of London), Anthony Carty (University of Hong Kong), Robert Knox (University of Liverpool), Umut Özsu (Carleton University), Ntina Tzouvala (Australian National University) alebo Tor Krever (University of Warwick). Ak sa pozrieme na pozície, ktoré zastávajú uvedení predstavitelia, vidíme, že ide v prevažnej väčšine o akademikov pôsobiacich na prestížnych inštitúciách/univerzitách. Rozsah predmetnej štúdie nám pochopiteľne nedovoľuje venovať sa každému jednému predstaviteľovi. Primárne sa v nasledujúcich častiach zameriame na teoretické inštrumentárium a nosné témy marxistických prístupov k medzinárodnému právu a taktiež ich podrobíme kritickej analýze. Najucelenejšiu teóriu možno nájsť v práci B. S. Chimniho, na ktorú sa teraz pozrieme, avšak s tým, že sa pokúsime, aspoň čiastočne, zahrnúť do našej analýzy práce ďalších teoretikov, a to s cieľom podať komplexnejší obraz o súčasných marxistických prístupoch.

2. Teória

Prvá otázka sa týka možnosti vôbec hovoriť o marxistickej teórii medzinárodného práva. Jan Klabbers správne poukazuje na to, že pokiaľ v tejto súvislosti myslíme pod pojmom „teória“ súbor hypotéz a teorém, ktoré sa snažia vysvetliť fungovanie sveta okolo nás, tak by uvedená teória musela vysvetliť nie napríklad iba to, ako medzinárodne právo napomáha pri udržiavaní nerovných vzťahov a útlaku na abstraktnej úrovni, ale musí ponúknuť konkrétne vysvetlenie toho, ako tento proces prebieha a predostrieť dostatočné množstvo empirických dôkazov na podporu uvedeného tvrdenia.KLABBERS, Jan. International Law and World Order: A Critique of Contemporary Approaches (review). Netherlands International Law Review, 2018, roč. 65, č. 2, s. 254.¹⁹⁾ Ďalej uvádza, že je síce možné prísť s teóriou ohľadom akumulácie kapitálu, ideológie, nerovností a medzinárodného práva, t. j. teória na pomerne abstraktnej úrovni, ale je vôbec možné vysvetliť celú, heterogénnu a fragmentovanú oblasť medzinárodného právaKOSKENNIEMI, Martti, LEINO, Päivi. Fragmentation of International Law? Postmodern Anxities. Leiden Journal of International Law, 2002, roč. 15, č. 3.²⁰⁾ a všetky jeho nuansy bez toho, aby sme upadli do nežiaducich zjednodušení?Tamtiež. Stačí sa pozrieť na široký diapazón oblastí, na ktoré sa medzinárodné právo verejné delí. Okrem „všeobecnej“ časti sem možno zahrnúť medzinárodné obchodné a investičné právo, ľudské práva, medzinárodné trestné právo, morské právo, medzinárodné právo životného prostredia atp. ²¹⁾

Nie náhodou nazýva Chimni svoj model ako „integrovaný marxistický prístup k medzinárodnému právu“ (ďalej ako „IMAIL“).„Integrated Marxist Approach to International Law“, pozn. autora. CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches. 2. vydanie. Cambridge: Cambridge University Press, 2017, kapitola 7.²²⁾ Podobne aj Knox hovorí o marxistických prístupoch k medzinárodnému právu.KNOX, Robert. Marxist Approaches to International Law. In ORFORD, Anne, HOFFMANN, Florian. The Oxford Handbook of the Theory of International Law. Oxford: Oxford University Press, 2016. ²³⁾ Zostaňme však pri práci indického akademika Chimniho. Vo svojej monografii uvádza, že prvým cieľom IMAIL je snaha o spojenie marxistickej, postkoloniálnej a feministickej teórie.CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 2. ²⁴⁾ Podľa neho dokáže IMAIL komplexnejším a exaktnejším spôsobom vysvetliť problematické aspekty súčasného svetového poriadku a identifikovať možnosti medzinárodného práva pri riešení týchto problémov. Chimni v prvom rade odmieta akékoľvek dogmatické formy marxizmu, pre ktoré je charakteristický „exces koherentnosti“ (napríklad aj tie, ktoré boli dominantné v socialistických štátoch počas studenej vojny) a absencia demokratických foriem vlády, na ktoré, ako uvidíme neskôr, kladie Chimni dôraz.Tamtiež, s. 18.²⁵⁾ Takisto uprednostňuje reformné ciele pred revolučnýmiTamtiež, s. 14.²⁶⁾ a zdôrazňuje potrebu prekonávať v istom zmysle dogmatickosť marxistickej teórie v uprednostňovaní kategórie triedy ako jediného dôvodu nerovností. Chimni sa preto snaží o intersekcionálny prístup, v ktorom sa nerovnosti a útlak chápu nie iba v intenciách triedy, ale aj rasy a pohlavia/rodu. Ani jeden z uvedených dôvodov však nemá mať nadradenú pozíciu – je potrebné skúmať, po prvé, samotný kontext a následne pochopiť, ktorá z uvedených kategórií je pre daný kontext relevantnejší. Vo všeobecnosti však má mať prednosť akýsi „kombinovaný“, resp. intersekcionálny prístup.Tamtiež, s. 2 a 499–504.²⁷⁾

Čo sa týka vymedzenia základných kontúr IMAILV staršej štúdii označuje tieto prístupy ako „kritická marxistická medzinárodnoprávna doktrína“ (Critical Marxist International Legal Scholarship), pozn. autora. CHIMNI, B. An Outline of a Marxist Course on Public International Law. In MARKS, Susan. International Law on the Left. Re-examining Marxist Legacies. Cambridge: Cambridge University Press, 2010, s. 55. ²⁸⁾, Chimni ich vymedzuje nasledovne. Po prvé, na rozdiel od tradičných/mainstreamových prístupov (najmä právny pozitivizmus), sa IMAIL snaží vysvetliť základné definičné otázky týkajúce sa medzinárodného práva a jednotlivých doktrín tak, že ich situuje do širšieho historického a spoločenského rámca a poukazuje na aktérov, ktorí ovplyvňujú ich vývoj a charakter, a popisuje to, ako z nich jednotlivé skupiny, triedy alebo štáty benefitujú.Tamtiež, s. 56.²⁹⁾ Východiskom je teda rozšírenie kategórie subjektov medzinárodného práva, pričom sa IMAIL oproti tradičným prístupom nezameriava iba na štáty, ale aj na ďalších aktérov, a to najmä na triedy, resp. sociálne skupiny (na uvedené sa pozrieme detailnejšie v ďalšej časti práce).

Po druhé, IMAIL poukazuje na štrukturálne limity, či už externé (spoločenské podmienky), ale aj interné (fungovanie medzinárodnoprávneho poľaKoncept „poľa“ je prevzatý od Pierra Bourdieua. Pozri THOMPSON, Patricia. Field. In GRENFELL, Michael. Pierre Bourdieu. Key Concepts. 2. vydanie. Oxford: Routledge, 2012, s. 65–83.³⁰⁾), ktoré obmedzujú možnosti zmeny fungovania globálneho socioekonomického systému a predstavujú prekážku pri snahe o dosiahnutie spravodlivejšieho zriadenia založeného na princípoch deliberatívnej demokracie a prekonaní globálneho kapitalizmu.CHIMNI, B. An Outline of a Marxist Course on Public International Law, s. 56.³¹⁾

Po tretie, IMAIL berie ohľad na neurčitosť medzinárodného práva, avšak odmieta typ radikálnej neurčitosti, ktorá je charakteristická pre tzv. New Haven School BIANCHI, Andrea. International Law Theories. An Inquiry into Different Ways of Thinking. Oxford: Oxford University Press, 2016, s. 91–110.³²⁾, ale naopak, neprijíma možnosť akejsi „objektívnej“ interpretácie v duchu právnopozitivistických teórií.

V neposlednom rade sa IMAIL snaží o integráciu doktríny od predstaviteľov tzv. Third World Approaches to International LawK TWAIL pozri: tamtiež, s. 205–227; CHIMNI, B. Third World Approaches to International Law: A Manifesto. International Community Law Review, 2006, roč. 8, č. 1; GATHII, T. James. TWAIL: A Brief History of Its Origins, Its Decentralized Network, and a Tentative Bibliography. Trade Law & Development, 2011, roč. 3, č. 1. ³³⁾ s cieľom rozšíriť často eurocentrické interpretácie a chápanie medzinárodného práva. Zdôrazňuje sa teda skúsenosť, perspektívy a ciele štátov z tretieho sveta.

Už niekoľkokrát sme použili pojem „svetový poriadok“, ktorý je pre Chimniho v istom zmysle kľúčový. Štrukturalizmus a teória tzv. relatívnej autonómie práva sa prejavuje v plnej miere aj pri predmetnom koncepte. Podľa Chimniho je svetový poriadok konštituovaný z piatich logík, ktoré sú relatívne autonómne a navzájom interagujú. Zaraďuje sem logiku kapitálu, teritória, prírody, kultúry a práva. CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 31.³⁴⁾ Vzťah medzi nimi je komplexný a mení sa v závislosti od historického kontextu, avšak každá z nich má vlastnú internú štruktúru, dynamiku a pravidlá fungovania. Ani jedna z logík však nemôže byť redukovaná na inú. Relatívna autonómia sa však prejavuje v tom, že podľa Chimniho má „relatívnu prioritu logika kapitálu, keďže zvyšné štyri logiky operujú v hraniciach vytvorených kapitálom v rôznych historických fázach, a to aj napriek tomu, že ostatné logiky ju takisto ovplyvňujú a modifikujú.“Tamtiež.³⁵⁾ Chimni ale upresňuje, že z piatich uvedených logík majú najdôležitejšie miesto pri určení formy a obsahu medzinárodného práva logika teritória a kapitálu a ich interakcia (i keď zvyšné tri tiež hrajú zásadnú rolu pri vývoji medzinárodného práva).Tamtiež, s. 35.³⁶⁾

Na záver dodávame, že sa Chimni týmto snaží vymedziť voči tradičným prístupom, ktoré spravidla uprednostňujú logiku teritória a význam, resp. rola zvyšných štyroch logík je značne redukovaná, kým niektoré kritické prístupy, ako napríklad TWAIL, prikladajú príliš veľký dôraz na logiku kultúry, avšak ignorujú esenciálny význam logiky kapitálu a teritória.

Po tomto stručnom úvode prejdeme k predstaveniu hlavných východísk, resp. teoretického inštrumentária marxistických prístupov k medzinárodnému právu. Identifikovali sme nasledujúce: materializmus a dialektika; otázka celku, resp. totality; triedna analýza medzinárodného práva; kritika ideológie; a otázka emancipácie.

2.1 Materializmus a dialektika

Marx a Engels (ako aj neskorší marxisti) rozlišujú a poukazujú na opozíciu medzi materiálnou základňou (t. j. ekonomická štruktúra spoločnosti – výrobné sily spoločnosti a výrobné vzťahy) a nadstavbou, ktorá vzniká nad touto základňou a korešponduje s ňou. Do sféry nadstavby patrí právny a politický systém, náboženstvo, umenie – inými slovami, akési „duchovné zložky“. O uvedenom materialistickom chápaní spoločnosti Marx píše v predhovore spisu Ku kritike politickej ekonómie:

„V spoločenskej výrobe svojho života vstupujú ľudia do určitých, nutných, na svojej vôli nezávislých vzťahov, výrobných vzťahov, ktoré zodpovedajú určitému vývojovému stupňu ich materiálnych výrobných síl. Súhrn všetkých týchto výrobných vzťahov tvorí ekonomickú štruktúru spoločnosti, reálnu základňu, nad ktorou sa vytvára právna a politická nadstavba a ktorej zodpovedajú určité formy spoločenského vedomia. Spôsob výroby materiálneho života podmieňuje sociálny, politický a duchovný životný proces. Bytie ľudí nie je určované ich vedomím, ale práve naopak, ich vedomie je určované ich spoločenských bytím. Na určitom stupni vývoja sa materiálne výrobné sily dostávajú do rozporu s existujúcimi výrobnými vzťahmi alebo – a ide iba o právny výraz toho – s vlastníckymi vzťahmi, v rámci ktorých sa doteraz pohybovali. Z vývojových foriem výrobných síl sa tieto vzťahy premieňajú v ich putá. Potom nastáva epocha sociálnej revolúcie. So zmenou hospodárskej základne sa prevracia pomaly alebo rýchlejšie celá ohromná nadstavba.“MARX, Karel. Ke kritice politické ekonomie. Praha: Státní nakladatelství politické literatury, 1953, s. 6–7.³⁷⁾

Neskôr v predhovore Marx dodáva, že právo, politika, náboženstvo, umenie, filozofia sú „ideologickými formami“, v ktorých sa odohráva ekonomický (triedny) konflikt.Tamtiež, s.7.³⁸⁾

            Otázka vzťahu základne a nadstavby viedla k mnohým, ak nie chybným, tak nepochybne zjednodušujúcim interpretáciám, ktoré pripisovali Marxovi a Engelsovi jednoduchý determinizmus, v zmysle ktorého  redukovali nadstavbové zložky na problém ekonomický. Predmetná interpretácia je minimálne sporná Ako príklad stačí uviesť list Engelsa J. Blochovi, v ktorom píše nasledujúce: „Podľa materialistickej koncepcie dejín je konečným podmieňujúcim faktorom produkcia a reprodukcia skutočného života. Marx a ani ja sme nepovedali nič viac ako toto. To znamená, že ak niekto uvedené prekrúti a tvrdí, že ekonomika je výlučným podmieňujúcim faktorom, tak vlastne iba zmení toto tvrdenie na nezmyselnú, abstraktnú a absurdnú frázu. Ekonomická situácia je základom, ale rôzne prvky nadstavby – politické formy triedneho boja a jeho dôsledky, ako napríklad ústavy vytvorené víťaznou triedou po úspešnom boji, právne formy a najmä reflexia týchto skutočných bojov v mysliach účastníkov, politické, právne a filozofické teórie, náboženská viera a ich následný vývoj v systém dogiem – taktiež ovplyvňujú tieto samotné boje a vo viacerých prípadoch podmieňujú ich formu. Existuje tu teda interakcia všetkých týchto elementov [...]“ Pozri: Engels to J. Bloch. Marx-Engels Correspondence, 1890. Dostupné online na: https://www.marxists.org/archive/marx/works/1890/letters/90_09_21.htm.³⁹⁾ – Marx a Engels sa skôr prikláňali k dialektickému chápaniu základne a nadstavby, t. j. prebieha medzi nimi interakcia a navzájom sa ovplyvňujú „[...] Ekonomické podmienky považujeme za také, ktoré v konečnom dôsledku podmieňujú historický vývoj. Nemôžeme však prehliadnuť dve skutočnosti: politický, právny, filozofický, náboženský, literárny, umelecký, atď., vývoj je založený na vývoji ekonomickom. Ale všetky uvedené prvky sa navzájom ovplyvňujú a taktiež ovplyvňujú aj ekonomickú základňu. Niekto by si mohol myslieť, že ekonomická situácia je príčinou a je jedine aktívna, kým všetko ostatné je iba pasívnym efektom. Ale práve naopak, k interakcii dochádza na základe ekonomickej potreby, ktorá je v konečnom dôsledku rozhodujúca.“ Pozri: Engels to Borgius. Marx-Engels Correspondence, 1894. Dostupné online na: https://www.marxists.org/archive/marx/works/1894/letters/94_01_25.htm.⁴⁰⁾ a to znamená, že vzťah medzi základňou a nadstavbou nemožno chápať čisto deterministicky. Na druhej strane však možno konštatovať, že Engels hovorí o tzv. relatívnej autonómii, v rámci ktorej má, v poslednej inštancii,rozhodujúci efekt ekonomická základňa spoločnosti. V tomto zmysle ide o istú formu determinizmu, avšak nie v podobe, ktorá je častokrát pripisovaná Marxovi a Engelsovi. Zároveň je potrebné poukázať na to, že aj keď v poslednej inštancii ekonomická základňa ovplyvňuje obsah alebo aj formu práva, nejde o jednoduchý a jednostranný mechanický proces.⁴¹⁾

Chimni podobne súhlasí s takou „relatívnou autonómiou práva“, čo znamená, že právo môže konštituovať ekonomickú základňu spoločnosti (napr. aj vlastnícke vzťahy); prítomný je tu dialektický vzťah medzi základňou a nadstavbou; určitá spoločenská formácia môže využiť právne inštitúty vyvinuté skôr (napr. inštitúty z rímskeho práva môžu byť aplikované v kapitalistickom systéme), pričom tu badať vplyv Karla Rennera; právny systém má vlastnú internú logiku a dynamiku a právne pole, kultúra a súdnictvo majú dôležitú úlohu pri formovaní a ovplyvňovaní právneho systému.CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 459.⁴²⁾ Každopádne samotná autonómia právneho systému od záujmov dominantných (vládnucich) tried závisí od viacerých faktorov, ako napríklad charakter štátu, práva a špecifiká toho-ktorého právneho poriadku, tradície a kultúra právnej profesie a podobne. Stručne povedané, ekonomická sféra spoločnosti (základňa) a právna sféra sa vzájomne ovplyvňujú a konštituujú. Tamtiež.⁴³⁾

Model relatívnej autonómie práva ale nie je z teoretického hľadiska bezproblémový SABJÁN, Nikolas. „Metafora“ základne a nadstavby v myslení Karla Marxa a jej odkaz pre súčasnosť. In KLUKNAVSKÁ, Andrea. Vplyv marxisticko-leninskej ideológie na právo v Československu v rokoch 1948–89. Bratislava: Wolters Kluwer, 2021.⁴⁴⁾, nehovoriac už o tom, ak máme ambíciu aplikovať tento model na medzinárodnoprávnej úrovni. Toto si uvedomuje aj Chimni a poukazuje na nasledovné odlišnosti: koexistencia viacerých spoločenských formácií (kapitalistický, socialistický alebo zmiešaný), ktoré konštituujú globálnu ekonomiku (t. j. ekonomickú základňu, ktorá je nepochybne komplexnejšia ako na úrovni národnej); existencia kapitalizmu alebo imperializmu s univerzalistickými tendenciami, ktoré ovplyvňovali vývoj medzinárodného práva a globálnej ekonomiky; štátny systém, resp. logika teritória komplikuje proces prijímania, interpretácie a vynucovania medzinárodného práva; každý štát si do určitej miery adoptuje vlastnú koncepciu medzinárodného práva, v ktorej sa odrážajú špecifické historické podmienky a ich záujmy; existencia transnacionálneho triedneho boja (pozri nižšie); a špecifickosť otázky pohlavia na medzinárodnej úrovni. Možno teda vidieť, že priama aplikácia uvedeného modelu na medzinárodnú úroveň nie je neproblematická z dôvodu komplexnosti globálneho systému, avšak Chimni stále trvá na tom, pričom je potrebné vziať do úvahy osobité črty medzinárodného práva (napr. logika teritória, t. j. štátny systém). CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 462.⁴⁵⁾

V každom prípade sa v súčasnosti akceptuje tento dialektický model, resp. model relatívnej autonómie práva. Dôležitým však zostáva fakt, že marxistické prístupy k medzinárodnému právu sa opierajú o materialistické východisko. Pozri aj BOWRING, Bill. Marxist International Law Methodology? In DEPLANO, Rossana, TSAGOURIAS, Nicholas. Research Methods in International Law. A Handbook. Cheltenham: Edward Elgar Publishing, 2021, s. 178.⁴⁶⁾ Inými slovami, medzinárodnoprávna doktrína alebo interpretácia MPV musí prihliadať na materiálne podmienky, z ktorých vzišli, a skúmať ich vplyv aj na ich ďalší vývoj. Chimni, aplikujúc toto východisko, načrtáva materialistické dejiny medzinárodného práva, ktoré však bližšie rozoberať nebudeme. Iba v krátkosti uvedieme, že rozlišuje päť epoch: prvú (1600–1760) nazýva obdobím „starého kolonializmu“; druhú (1760–1875) nazýva obdobím „nového kolonializmu“; tretiu (1875–1945) nazýva epochou „imperializmu“; štvrtú (1945–1985) označuje za epochu „neokolonializmu“; a súčasnú, piatu epochu (1985–) nazýva obdobím „globálneho imperializmu“. Bližšie pozri: CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 477–499.⁴⁷⁾ Vo všeobecnosti možno uviesť, že sa snaží o analýzu toho, ako najmä ekonomické, ale aj iné podmienky podmieňovali vývoj samotného medzinárodného práva a jednotlivé jeho koncepty (v ďalších častiach sa budeme venovať Chimniho analýze súčasného medzinárodného práva, ktoré datuje zhruba od 80. rokov minulého storočia).

2.2 Celok/totalita

Ako uvádza napríklad Chimni, IMAIL má výhodu (na rozdiel od tradičných, mainstreamových teórií) v tom, že ponúka systematickú a komplexnejšiu analýzu medzinárodného práva a svetového usporiadania. Podobne aj Bianchiho interpretácia marxizmu vychádza z toho, že nazerá na realitu ako na celok vzájomne prepojených javov. BIANCHI, Andrea. International Law Theories, s. 84.⁴⁸⁾ Na tento aspekt marxizmu poukazuje aj China Miéville, podľa ktorého je marxizmus „teóriou celku, v ktorej sociálna realita nie je zhlukom ontologicky odlišných javov, ale ide o vzájomne prepojenú, konfliktnú a komplexnú totalitu“ MIÉVILLE, China. The Commodity-Form Theory of International Law. In MARKS, Susan. International Law on the Left. Re-examining Marxist Legacies. Cambridge: Cambridge University Press, 2010, s. 98.⁴⁹⁾.

Susan Marks takisto explicitne píše, že odlišujúcim prvkom marxizmu je snaha pochopiť svet ako celok, totalitu. Opiera sa v tomto kontexte o Marxovu a Engelsovu analýzu kapitalizmu, ktorý je inherentne expanzívny, je v neustálom pohybe a má v sebe zabudované globalizujúce sa tendencie, čo nás núti nazerať na svet ako na dynamický celok. Zároveň má univerzalizačné tendencie. Ako píšu Marx a Engels v Manifeste komunistickej strany, „[r]ýchlym zdokonaľovaním všetkých výrobných nástrojov a nesmierne uľahčenou dopravou strhuje buržoázia do civilizačného procesu všetky, aj najbarbarskejšie národy. Nízke ceny jej tovarov sú ťažkým delostrelectvom, ktorým do základov búra všetky čínske múry a núti ku kapitulácii najzarytejšiu nenávisť barbarov k cudzincom. Núti všetky národy, aby si osvojili buržoázny spôsob výroby, ak nechcú vyjsť navnivoč; núti ich, aby si samy zaviedli tzv. civilizáciu, t. j. aby sa stali buržoami. Slovom, tvorí si svet na svoj vlastný obraz.“ MARX, Karel, ENGELS, Friedrich. Manifest komunistickej strany. Dostupné online na: https://www.marxists.org/slovak/marx-engels/1848/manifest/index.htm.⁵⁰⁾ Odmieta však to, že by malo ísť o nejaký metanaratív alebo totalitný rámec. Pod konceptom totality podľa nej v tomto zmysle nemožno rozumieť snahu vysvetliť celok alebo subsumovať viacero odlišných javov a udalostí pod jednu vedúcu ideu, na základe ktorej by bolo možné tento celok objasniť. Naopak, ide o snahu poukázať na prepojenosť javov, ktoré existujú ako prvky v rámci väčšieho spoločenského systému, t. j. systému globálneho kapitalizmu. MARKS, Susan. International Law on the Left, s. 14–15.⁵¹⁾ Z toho následne vyplýva, že medzinárodné právo si vyžaduje komplexnú analýzu, pri ktorej sa jednotlivé medzinárodnoprávne normy, koncepty a idey zasadzujú do širších štruktúr, z ktorých vznikajú a vychádzajú a ktorými sú aj ovplyvňované (napríklad pri interpretácii noriem). Tamtiež.⁵²⁾ Uvedený aspekt marxistického medzinárodného práva považujeme za problematický a vrátime sa k nemu v poslednej časti našej práce.

Nemenej dôležitou je aj potreba prekonať hranice disciplíny, t. j. Marks takisto apeluje na interdisciplinaritu. Tamtiež.⁵³⁾ Táto požiadavka už v súčasnosti nie je obzvlášť prekvapujúca alebo v nejakom zmysle „inovatívna“. Naopak, ide o prístup pomerne rozšírený. V kontexte (neo)marxistickej právnej filozofie (alebo marxizmu ako takého) je, resp. musí byť interdisciplinárny výskum prítomný.

2.3 Triedna analýza medzinárodného práva

Zrejme jedna z najzaujímavejších čŕt marxistického medzinárodného práva je pokus o skúmanie jeho triednych aspektov. Vyššie sme už načrtli, že sa tieto prístupy (nájdeme ich v diele Chimniho alebo Rasulova RASULOV, Akbar. ‘The Nameless Rapture of the Struggle‘: Towards a Marxist Class-Theoretic Approach to International Law. Finnish Yearbook of International Law, 2008, roč. 19.⁵⁴⁾) zameriavajú okrem štátov aj na ďalšie subjekty, a to na spoločenské skupiny/triedy. Dôraz je kladený najmä na to, ako tieto skupiny ovplyvňujú tvorbu medzinárodného práva, ale aj na dopady tohto právneho systému na tieto skupiny/triedy.

Najprv sa však pozrieme na Chimniho výklad súčasného medzinárodného práva a svetového poriadku. Tento systém považuje za globálny imperializmus, ktorý sa vyznačuje globálnou ekonomickou integráciou, pričom globálne právo a inštitúcie ho udržiavajú a napomáhajú k jeho fungovaniu. Cieľom je vytvoriť priestor bez akýchkoľvek bariér pre voľný pohyb tovarov, služieb a kapitálu. CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 507. Taktiež pozri: CHIMNI, B. Capitalism, Imperialism, and International Law in the Twenty-First Century. Oregon Review of International Law, 2012, roč. 14, č. 2.⁵⁵⁾ Taktiež tvrdí, že sme svedkami rodiaceho sa globálneho štátu, čo však neznamená, že národné štáty nehrajú žiadnu rolu. Poukazuje však na to, že sa zmenilo štrukturálne postavenie národného štátu v medzinárodnom poriadku, čo znamená, že štáty vykonávajú funkcie globálneho štátu. KNOX, Robert. Marxist Approaches to International Law, s. 16.⁵⁶⁾ Súčasťou tejto globálnej formácie je nové sociálne a politické usporiadanie spočívajúce vo vzniku novej transnacionálnej kapitalistickej triedy (TCC) Transnational Capitalist Class, pozn. autora. ⁵⁷⁾, ktorá sa snaží o pretransformovanie medzinárodného poriadku (najmä o stále hlbšiu ekonomickú integráciu) podporujúci ich mocenské záujmy. Na druhej strane máme tzv. transnacionálnu utláčanú triedu (TOC) Transnational Oppressed Class, pozn. autora. ⁵⁸⁾, ktorá však nie je iba objektom, ale aktívnym subjektom, ktorý sa snaží presadzovať vlastné záujmy. O podobnom triednom rozdelení na transnárodnej úrovni hovorí aj Rasulov, ktorý rozlišuje transnárodnú kapitalistickú, strednú a pracujúcu triedu. V jeho prístupe je preferovaný pomerne silný štrukturalizmus. Objektívna existencia triedy sa zakladá nie na zdieľanom vedomí členov konkrétnej triedy, ale na objektívnej štruktúre výrobných prostriedkov, na ktorej participujú. Zároveň je vytváranie tried založené na dvoch faktoroch: po prvé, závisí to od stavu vlastníctva (prakticko-legálneho) primárnych výrobných prostriedkov; a po druhé, modalita výťažku nadhodnoty. Pozri: RASULOV, Akbar. ‘The Nameless Rapture of the Struggle‘.⁵⁹⁾ Chimni tu vychádza z poznatkov z oblasti sociológie a ekonómie. ROBINSON, I. William, SPRAGUE, Jeb. The Transnational Capitalist Class. In JUERGENSMEYER, Mark a kol. The Oxford Handbook of Global Studies. Oxford: Oxford University Press, 2018.⁶⁰⁾ Do TCC možno zaradiť: vlastníkov transnacionálneho kapitálu, čo je trieda, ktorá vlastní výrobné prostriedky v podobe transnacionálnych korporácií a finančných inštitúcii. CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 507.⁶¹⁾ Tieto skupiny podľa Chimniho najzásadnejším spôsobom ovplyvňujú ekonomickú a právnu globalizáciu, či už formou deregulácie medzinárodného finančného kapitálu, ochranou duševného vlastníctva na medzinárodnej úrovni a podkopávaním medzinárodného pracovného práva. CHIMNI, B. Capitalism, Imperialism, and International Law in the Twenty-First Century, s. 19.⁶²⁾

Chimni ale neopomína skutočnosť, že základom medzinárodného/globálneho poriadku je systém štátov (logika teritória), ktorý nemožno ignorovať. A v tejto súvislosti poznamenáva, že zahraničná politika štátu je výsledkom viacerých faktorov, ako napríklad záujmy dominantnej triedy, tlak ostatných spoločenských tried, národná bezpečnosť, kultúra apod. To znamená, že záujmy TCC nie sú priamo pretavené do noriem medzinárodného práva. Na druhej strane ale tvrdí, že medzinárodné právo bolo nástrojom na presadzovanie záujmov tejto triedy, a to napríklad prostredníctvom unifikovania globálnych štandardov alebo vlastníckych práv v kontexte medzinárodného práva. CHIMNI, B. Prolegomena to a Class Approach to International Law. European Journal of International Law, 2010, roč. 21, č. 1, s. 68.⁶³⁾ Cieľom TCC je teda prijímanie noriem, ktoré napomáhajú ku globalizácii výroby a financií, okrem vyššie zmenenými spôsobmi aj kodifikovaním práv transnacionálnych korporácií a obmedzovaním ekonomickej autonómie štátov. Tamtiež, s. 71.⁶⁴⁾ V tejto súvislosti možno takisto spomenúť blízku spoluprácu globálnych finančných firiem s jednotlivými vládami s cieľom vytvoriť normy medzinárodného práva, ktoré budú v súlade s ekonomickými záujmy týchto inštitúcií, ako napríklad neobmedzený pohyb finančného kapitálu a podobne. Kľúčovú úlohu v tomto procese majú zohrávať aj medzinárodné inštitúcie (napr. Svetová obchodná organizácia, Medzinárodný menový fond alebo Svetová banka).

K uvedenému je ale potrebné dodať aj to, že podľa Chimniho v predmetnej globálnej sociálnej formácii má toto triedne rozdelenie prednosť pred tradičným rozdelením štátov na globálny Sever a Juh. V tomto kontexte dochádza k oddeleniu kapitalistickej triedy štátov globálneho Juhu od kapitalistov v globálnom Severe. To vysvetľuje aj konfliktný charakter tvorby medzinárodného práva, napriek tomu, že krajiny ako Čína, Brazília alebo India sú integrovaní do existujúceho poriadku a vo všeobecnosti podporujú neoliberálnu globalizáciu. CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 508.⁶⁵⁾

Každopádne však môžeme uzavrieť, že podľa Chimniho má TCC signifikantnú rolu pri formovaní medzinárodného práva, a to primárne z dôvodu existencie elitnej korporátno-politickej siete, ktorá je súčasťou TCC a organických intelektuálov vytvárajúcich konsenzus a vykonávajúcich vedúcu úlohu na globálnej úrovni. Tamtiež, s. 509.⁶⁶⁾

2.4 Kritika ideológie

Súčasťou marxistických prístupov je aj kritika ideológie, ktorá ma niekoľko podôb. Ide o jednu z najdiskutovanejších konceptov v oblasti kritickej, resp. marxistickej teórie Pre stručné zhrnutie tohto konceptu pozri EAGLETON, Terry. Ideology. An Introduction. London: Verso, 2007. ⁶⁷⁾, vrátane teórie (medzinárodno)právnej. Systematicky sa danému konceptu v oblasti medzinárodného práva venovala Susan Marks. MARKS, Susan. The Riddle of All Constitutions. International Law, Democracy, and the Critique of Ideology. Oxford: Oxford University Press, 2000.⁶⁸⁾ Ideológiu nechápe v klasickom marxistickom význame, t. j. akési falošné vedomie. MARKS, Susan. Big Brother is Bleeping Us – With the Message that Ideology Doesn’t Matter. European Journal of International Law, 2001, s. 111–112.⁶⁹⁾ V zmysle jej koncepcie sa nesnažíme o odhalenie toho, že nejaký výrok alebo fenomén nie je pravdivý, t. j. nejde o „mystifikáciu“ alebo o nesúlad medzi naším subjektívnym vnímaním sveta a „skutočnou“ realitou, ale ideológia slúži takpovediac na legitimizáciu nespravodlivosti a vzťahov hierarchie a dominancie. V tomto ponímaní nejde ani tak o ideologický charakter určitého presvedčenia, ale o ideológiu ako funkciu, ktorou sa vytvára, šíri a interpretuje význam (meaning) v konkrétnom kontexte.

Podľa nej ideológia využíva rôzne stratégie na to, aby bola účinná. Ide o univerzalizáciu, legitimizáciu, naturalizáciu, reifikáciu, racionalizáciu a narativizáciu. Tamtiež. ⁷⁰⁾ Efektivita ideológie sa zabezpečuje práve kombináciou uvedených stratégií. Aj pri tejto koncepcii ale môžeme identifikovať atribút falošnosti, avšak v trochu inej forme v porovnaní s klasickým marxistickým falošným vedomím. Marks totiž uvádza, že si môžeme napríklad uvedomovať určité nespravodlivé vzťahy dominancie (alebo aj vykorisťovanie) a nerovnosť pri pracovnoprávnych vzťahoch (zamestnávateľ-zamestnanec), ale konáme tak, ako keby bol tento vzťah postavený na základe rovnosti. Inými slovami, mystifikácia neznamená neschopnosť vidieť jasne sociálnu realitu takou aká v skutočnosti je, ale spočíva v neuvedomení si toho, že konanie, v ktorom sú vyjadrené určité presvedčenia, štruktúrujú samotnú sociálnu realitu. Tamtiež, s. 113. V tejto časti sa Marks odvoláva na Žižekovu teóriu ideológie.⁷¹⁾

Ideológia taktiež funguje aj na základe abstraktizácie. Možno uviesť príklad z oblasti ľudských práv. Ľudské práva síce môžu na jednej strane predstavovať vhodný nástroj na ochranu pred zásahmi zo strany štátu a zároveň sa prostredníctvom nich subjektom garantujú občianske a politické práva, vrátane princípu rovnosti, resp. zákazu diskriminácie. Na druhej strane však ľudskoprávny diskurz častokrát ignoruje nerovnosti (alebo všeobecnejšie, sociálnu stratifikáciu), násilie a nespravodlivosť, ktoré sú produkované a reprodukované na štrukturálnej, resp. systematickej úrovni. Iné spoločenskovedné disciplíny, ako napríklad sociológia, ekonómia alebo psychológia, už dlhodobo poukazujú práve na to, že sociálna hierarchia a vzťahy dominancie, útlak alebo popieranie základných slobôd nie sú výlučne výsledkom konania individuálnych aktérov, ale aj pôsobenia existujúcich socioekonomických štruktúr. DOUZINAS, Costas. The Radical Philosophy of Rights. London: Routledge, 2019, s. 141. ⁷²⁾ Porušenia ľudských práv sú však vnímané ako „excesy“ alebo zlyhania tých „nesprávnych“ ľudí, proti ktorým je možné bojovať práve tým, že sa osoby domáhajú svojich práv. Implicitným následkom je však to, že sa ignorujú systematické/štrukturálne problémy a zároveň sa tým legitimizuje existujúce spoločenské zriadenie.

Nedostatky v oblasti ľudských práv a ich riešenie, ktoré sa navrhujú, sú taktiež problematické. Má ísť najmä technické riešenie problémov – upraviť a zreformovať procedúry, pravidlá, presadzovať „správne“ myšlienky a zapojiť skutočných expertov. MARKS, Susan. Human Rights and Root Causes. The Modern Law Review, 2011, roč. 74, č. 1, s. 71. ⁷³⁾ Samozrejme netvrdíme, že uvedené zmeny nie sú potrebné. Avšak ani pri týchto riešeniach sa neprihliada na širšie, štrukturálne problémy a na existujúce socioekonomické zriadenie, ktoré sú základom problému. Zaujímavým príkladom je aj oblasť medzinárodného trestného práva, kde sa pozornosť sústreďuje najmä na jednotlivcov a ich zločiny, pričom to však vedie k abstrahovaniu jednotlivca zo spoločenských podmienok a vzťahov. Ignorujú sa ale globálne podmienky štruktúrujúce socioekonomický systém, ktorého „produktom“, aspoň do určitej miery, je aj násilie tohto jednotlivca. KREVER, Tor. International Criminal Law: An Ideology Critique. Leiden Journal of International Law, 2013, roč. 26, č. 3.⁷⁴⁾

V závere tejto časti sa obraciame k Žižekovej teórii ideológie, ktorá si našla miesto napríklad aj v prácach Susan Marks. Ide o aspekt Žižekovej teórie ideológie, ktorý sa týka otázky nevyhnutnosti/kontingencie. Na jednej strane Žižek pripomína klasický fenomén
tzv. naturalizácie (rovnako aj Susan Marks), v rámci ktorej sa istý jav, v skutočnosti kontingentný, chápe ako nevyhnutný, resp. prirodzený. Ideologická kritika tu má smerovať k odhaleniu tejto kontingencie, ktorá je vnímaná alebo sa prezentuje ako prirodzená a večná – napríklad dominantné postavenie mužov je prezentované ako „prirodzený“ stav veci a ideologická kritika smeruje k vyvráteniu tohto presvedčenia. Žižek ale správne poukazuje na to, že sa ideologickosť určitého javu  neprejavuje iba v tom, že je mu pripisovaná nevyhnutnosť, ale v skutočnosti ide iba o kontingenciu. Platí totižto aj opačná situácia, kedy určitý fenomén interpretujeme ako bezvýznamnú, ojedinelú situáciu a nevšimneme si, že v skutočnosti ide o nevyhnutný aspekt určitého systému (napríklad v oblasti ekonómie je interpretovaná nejaká kríza ako výnimočná, kontingentná udalosť, no je dosť pravdepodobné, že sa nejedná o náhodnú udalosť, ale o inherentnú logiku konkrétneho ekonomického systému – v tomto prípade kapitalizmu). MARKS, Susan. International Law on the Left, s. 10. Pozri aj ŽIŽEK, Slavoj. The Spectre of Ideology. In ŽIŽEK, Slavoj (ed.). Mapping Ideology. London: Verso, 2012, s. 4.⁷⁵⁾

V Chimniho práci nenájdeme žiadnu systematickú analýzu konceptu ideológie. Zrejme však má niečo podobné na mysli, keď hovorí o súčasnom globálnom imperializme (pozri vyššie) a duchu medzinárodného práva. CHIMNI, B. Capitalism, Imperialism, and International Law in the Twenty-First Century, s. 36–39.⁷⁶⁾ Podobne ako pri duchu kapitalizmu, aj medzinárodné právo sa úspešne snaží legitimizovať v rozličných obdobiach, a to vytváraním nových noriem a inštitúcií, ktoré prichádzajú so sľubom emancipácie a odstránenia nedostatkov svetového poriadku. Medzinárodné inštitúcie sa snažia o kooptáciu kritiky (napríklad Svetová banka po kritike urobila niekoľko „kozmetických“ zmien týkajúcich sa väčšieho dôrazu na marginalizovaných, zelené projekty, atp.). Rovnako k takejto legitimizácii napomáhajú aj samotní medzinárodní právnici a akademici, ktorí vytvárajú naratív progresu. Fundamentálne miesto v tomto procesu majú aj ľudské práva, ktoré majú reprezentovať tento progres. Medzinárodné právo teda neustále legitimizuje aj globálny imperializmus. Chimni však dodáva, že na riešenie súčasných globálnych problémov je medzinárodné právo nevyhnutné – poukazuje teda na akúsi dvojitú, „jánusovskú“ tvár medzinárodného práva. Tamže, s. 39.⁷⁷⁾

2.5 Emancipácia a medzinárodné právo

Predmetná „jánusovská“ tvár medzinárodného práva nás vedie k ďalšej diskutovanej problematike marxistického medzinárodného práva – tou je otázka emancipácie. Nepochybne ide o vágny pojem, avšak v istom zmysle kľúčový či už v marxistickej alebo aj v kritickej teórii. BOHMAN, J. Critical Theory [online]. The Stanford Encyclopedia of Philosophy. 2016, Dostupné na: https://plato.stanford.edu/entries/critical-theory/.⁷⁸⁾ V marxistickom medzinárodnoprávnom diskurze ho možno vykladať (na veľmi všeobecnej úrovni) ako snahu o ukončenie akejkoľvek formy útlaku a vykorisťovania rôznych skupín, ale smeruje aj k odstraňovaniu faktických nerovností medzi štátmi.

Diskutabilná je však úloha a možnosti medzinárodného práva pri dosahovaní uvedených cieľov. China Miéville bol jeden z tých, ktorý prispel do tejto diskusie. Jeho závery sa však stali predmetom kritiky aj od tých, ktorí sa považujú za (neo)marxistických teoretikov. CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 473–477.⁷⁹⁾ Jeho analýza sa opiera o J. Pašukanisa a prichádza s tzv. komoditnou teóriou medzinárodného práva MIÉVILLE, CHINA. Between Equal Rights. A Marxist Theory of International Law. Leiden: Brill, 2005.⁸⁰⁾, pričom dospieva k záveru, že medzinárodné právo nie je riešením vyššie uvedených problémov, ale je samo o sebe problémom. Podľa neho nástroje medzinárodného práva neprinášajú možnosť dosiahnuť zásadnejšie zmeny, a preto tvrdí, že je potrebné zmeniť spoločenské pomery (existujúci globálny systém). Ani marxistické alebo kritické prístupy na tomto nezmenia veľa – napr. Chimniho prístup považuje za „radikalizmus s normami“, s ktorým nie je možné dosiahnuť potrebné zmeny.

Chimni, Marks, Knox alebo aj Rasulov sa však zhodnú na tom, že táto pozícia je iba istou formou nihilizmu, resp. akademického elitárstva. Rasulov v tomto kontexte píše, že „je v poriadku povedať, ako napríklad Grietje Baars, že vzdorovať deštruktívnemu charakteru globálneho kapitalizmu prostredníctvom právnych regulácií je štrukturálnou nemožnosťou alebo ako Miéville hovorí, že konštitutívne formy medzinárodného práva sú konštitutívnymi formami globálneho kapitalizmu, a teda imperializmu, alebo že svet štruktúrovaný okolo medzinárodného práva môže byť iba svetom imperiálneho násilia... a na to, aby sme mohli zmeniť dynamiku systému, tak by naším cieľom nemala byť reforma inštitúcií ale odstránenie všetkých foriem práva. Je v poriadku tvrdiť a deklarovať, že najlepšou nádejou pre globálnu emancipáciu je koniec medzinárodného práva. Ale čo budeme robiť potom?“ RASULOV, Akbar. A Marxism for International Law: A New Agenda. European Journal of International Law, 2018, roč. 29, č. 2, s. 639. ⁸¹⁾ 

Chimni nepochybuje o tom, že „fetišizmus práva“ je škodlivý a je nutné riešiť aj systematické otázky, resp. prihliadať na socioekonomické aspekty, ktoré právo ovplyvňujú a limitujú. Avšak bolo by chybné úplne ignorovať medzinárodné právo, ktoré aspoň do určitej miery môže poskytnúť priestor pre TOC, resp. iné marginalizované skupiny alebo štáty. Chimni je tu ovplyvnený anglickým marxistom E. P. Thompsonom, ako aj nedogmatickým marxizmom. Obe kladú dôraz na právo ako priestor triedneho a ideologického boja.  Dominantné krajiny sú totiž niekedy nútené urobiť ústupky daným skupinám a štátom a existuje snaha o dodržiavanie medzinárodného práva aj z dôvodu, aby si udržali legitimitu v globálnom systéme. Ako píše Chimni: „obrana idey vláda práva na medzinárodnej úrovni neznamená súhlas s existujúcimi podmienkami, ale ide vyjadrenie rešpektu ku konceptu, ktorý obmedzuje otvorený útlak a vykorisťovanie subalterných tried a národov.“ CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 524.⁸²⁾ Ide o formuláciu, ktorá je vo svojej esencii veľmi podobná (často citovanej) idey E. P. Thompsona: „Mali by sme odhaliť podvody a nerovnosti, ktoré sa môžu nachádza pod rúškom práva. Ale vládu práva, ktorá obmedzuje moc a chráni občanov pred rozpínajúcou sa mocou, považujem za bezvýhradné ľudské dobro.“ THOMPSON, P. Edward. Whigs and Hunters: The Origins of the Black Act. London: Breviary Stuff Publications, 2013, s. 208.⁸³⁾

Robert Knox je tiež skeptický voči Miévillovi a volá po „principiálnom oportunizme“: „Medzinárodné právo nemá byť využívané preto lebo ide o právo, ale má byť relevantné v tých situáciách, keď jeho obsah môže byť využitý na dosiahnutie progresívnych cieľov. Je potrebné konať v súlade s „principiálnym oportunizmom“, v rámci ktorého – na to, aby sme mohli podkopať individualizujúci a legitimizačný aspekt práva – sa medzinárodné právo vedome použije iba ako nástroj, ktorý treba odložiť, keď nie je užitočný.“ KNOX, Robert. Marxism, International Law, and Political Strategy. Leiden Journal of International Law, 2009, roč. 22, č. 3, s. 433.⁸⁴⁾

V tejto súvislosti možno spomenúť otázku emancipácie aj v kontexte ľudských práv, ktorej aj Chimni venuje pár strán v jeho monografii. CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 534–543.⁸⁵⁾ Nakoľko sú ľudské práva relevantné pri riešení systémových otázok, či napríklad pri snahe o odstraňovanie ekonomickej nerovnosti, je otázka, ktorá zostáva otvorenou a v poslednej dekáde sa jej venovali mnohí kritickí teoretici a teoretičky (vrátane marxistov). Pozri napríklad: MOYN, Samuel. Not Enough. Human Rights in an Unequal World. Harvard: Harvard University Press, 2019; MANFREDI, Zachary. Against ‘Ideological Neutrality’: On the Limits of Liberal and Neoliberal Economic and Social Human Rights. London Review of International Law, 2020, roč. 8, č. 2.⁸⁶⁾ V marxistickej literatúre sa Marxovi a Engelsovi niekedy pripisuje názor, že ľudské práva sú nepotrebné a dokonca aj škodlivé, keďže slúžia iba ako legitimizačný nástroj dominantnej triedy a takisto vedú k odcudzeniu. Inými slovami, marxizmus a ľudské práva nie sú kompatibilné. LUKES, Steven. Can a Marxist Believe in Human Rights. Praxis International, 1981.⁸⁷⁾ Cieľom má byť zmena socioekonomických pomerov a samotné práva v tomto smere nezohrajú významnú úlohu. Chimni sa v prvom rade nestotožňuje s takýmto výkladom Marxa a Engelsa (a mnoho iných teoretikov taktiež nie O’CONNELL, Paul. On Human Rights Question. Human Rights Quarterly, 2018, roč. 40, č. 4; LACROIX, Justine, PRANCHÉRE, Jean-Yves. Was Karl Marx Truly Against Human Rights? Revue francaise de science politique, 2012, roč. 62, č. 3; BARTHOLOMEW, Amy. Should a Marxist Believe in Marx on Rights? The Socialist Register, 1990, roč. 26; BOYD, M. J. Christopher. Can a Marxist Believe in Human Rihgts? Critique, 2009, roč. 37, č. 4. ⁸⁸⁾), ktorí neodmietali právaper se, len poukazovali na ich limity. CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 535. Ako poznamenáva Marx, „právo nemôže byť nikdy na vyššom stupni ako ekonomická štruktúra a ňou podmienený kultúrny vývoj spoločnosti“. MARX, Karel. Kritika gothajského programu. Dostupné na: https://www.marxists.org/cestina/marx-engels/1875/051875.html.⁸⁹⁾ Rovnako argumentuje, že aj keď ľudské práva majú isto svoje limity pri emancipačných cieľoch, nemožno ich ignorovať a musia byť súčasťou akéhokoľvek alternatívneho, postkapitalistického zriadenia. CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 540.⁹⁰⁾ Zároveň sa ale domnieva, že liberálna koncepcia ľudských práv je nedostatočná, štrukturálne spojená s imperializmom a je potrebné ju obohatiť o feministické a postkoloniálne prvky. 

3. Kritika

3.1 Je možné popísať celok?  

Prvá, pomerne zásadná kritika sa týka otázky celku/totality. V predchádzajúcej časti sme uviedli, že marxistická analýza sa snaží o systematickú analýzu, resp. o popis celku. Nepochybne je sympatické, že marxistické prístupy sa o predmetný opis, vysvetlenie snažia a zároveň sa týmto chcú aj odlíšiť najmä od právno-pozitivistických teórií, ktoré sa zameriavajú na existujúce právo bez širších socioekonomických súvislostí. Problematickým sa nám ale javí možnosť, resp. schopnosť jednotlivých teoretikov podať takýto výklad (t. j. systematickú analýzu na globálnej úrovni). I keď napríklad Marks odmieta ďalší „metanaratív“ a podľa nej by malo byť cieľom marxistickej analýzy zasadiť jednotlivé javy do širšieho rámca, t. j. globálneho kapitalizmu (pozri vyššie), v prvom rade je nutné objasniť, čo globálny kapitalizmus je. Inými slovami, vychádza z predpokladu, že uvedené je možné, a používa tento koncept (globálny kapitalizmus) ako niečo jasné a neproblematické. Tu sa však dostávame do „začarovaného kruhu“, pretože cieľom je kontextualizovať jednotlivé udalosti a javy do rámca globálneho kapitalizmu, ktorý ale nie je zadefinovaný, a vôbec nie je zrejmé, či takýto komplexný systém dokážeme adekvátne objasniť. A aby to bolo ešte komplikovanejšie, voči tomuto celku (ak by sa nám ho adekvátne podarilo popísať), je, z pohľadu marxistickej teórie, potrebné postaviť ďalší celok, ktorý tento globálny kapitalizmus nahradí (tento celok by sme mohli nazvať „postkapitalizmom“). K uvedenému sa staviame skôr skepticky a je otázne, či v súčasnosti je možné a žiadúce s takýmito „celkami“ pracovať.

Možno samozrejme identifikovať prevládajúce aspekty globálneho kapitalizmu, ako napríklad to, že väčšina výroby sa uskutočňuje prostredníctvom výrobných prostriedkov, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, vzťah kapitálu a práce je nerovný (v prospech kapitálu) a prítomná je decentralizovaná koordinácia. Rovnako je väčšina rozhodnutí o investíciách súkromnými spoločnosťami alebo jednotlivými podnikateľmi. MILANOVIC, Branko. Capitalism, Alone. The Future of the System That Rules the World. Harvard: Harvard University Press, 2021, s. 12.⁹¹⁾ Toto je možné zohľadniť pri analýzach medzinárodného práva, keďže ide o kľúčové aspekty globálneho kapitalizmu, ale ako sme uviedli vyššie (pri relatívnej autonómii práva na medzinárodnej úrovni), odkazujúc na Chimniho, medzinárodný systém je omnoho komplexnejší, a je preto otázne, či marxistická teória neskĺzne do príliš simplistických tvrdení.

3.2 Aká je alternatíva a ako ju dosiahnuť?  

Poukázali sme na to, že voči existujúcemu celku (globálnemu poriadku) je podľa marxistov potrebné vytvoriť a postaviť iný celok. To znamená, že sa dostávame k otázke, akú alternatívu navrhujú.

Zrejme nie je prekvapujúce tvrdenie, že marxistickí teoretici (nie len v oblasti medzinárodného práva) odmietajú existujúci systém globálneho kapitalizmu. Je však prinajmenšom nejasné, či vôbec marxisti dokázali podať dostatočne komplexný popis existujúceho globálneho systému (vrátane medzinárodného práva), nehovoriac už o samotnej alternatíve k tomuto systému.

Ako príklad si opäť môžeme zobrať Chimniho. V jeho monografii, ktorá ma okolo 600 strán venuje popisu alternatívneho usporiadaní globálneho systému necelých 8 strán! Na týchto ôsmych stranách sa pokúša o veľmi všeobecný popis alternatívneho systému, ktorý nazýva neurčito ako „tretia možnosť“ (to znamená, že odmieta existujúci globálny kapitalizmus ako aj návrat k socialistickému modelu z 20. storočia). Táto „tretia možnosť“ má najbližšie k tomu, čo sa dnes nazýva demokratický socializmus. Dovolíme si upozorniť na trochu zvláštnu skutočnosť, že Chimni sa skoro vôbec nevenuje čínskemu modelu, ktorý je predmetom mnohých diskusií v súčasnosti. Tamtiež. ⁹²⁾ Každopádne má Chimniho model nasledujúce atribúty:

• dôraz na skúsenosti Tretieho sveta v zmysle postkoloniálnej teórie a odmietanie univerzalistických tendencií Západného modelu, ktoré na tieto skúsenosti neprihliadajú;
• nevyhnutnou súčasťou tohto modelu je demokratické zriadenie a ľudské práva, pričom je cieľom pretavenie participatívneho a deliberatívneho modelu demokracie na globálnu úroveň;
• absencia akéhokoľvek útlaku a vykorisťovania (či už štátov alebo ľudí), oddelenie kapitalizmu od imperialistických tendencií a odstránenie deštrukčného charakteru kapitalizmu voči prírode;
• koexistencia viacerých režimov vlastníctva (napr. súkromné, kolektívne, štátne či open access);
• existencia trhových mechanizmov, avšak prísne regulovaných;
• intersekcionálny prístup k nerovnostiam (trieda, rasa, pohlavie/rod);
• predpokladá sa vytvorenie „globálneho štátu“, v ktorom prevláda vyššie zmienený model demokracie;
• nenásilie pri dosahovaní uvedených cieľov. CHIMNI, B. International Law and World Order. A Critique of Contemporary Approaches, s. 546–550.⁹³⁾

Bez ohľadu na to, či sa s predmetnými požiadavkami stotožňujeme, alebo nie, je nepochybne možné konštatovať, že ide o naozaj „hrubý náčrt“, ktorý je nedostačujúci a v istom zmysle aj banálny. Na Chimniho obranu by sme mohli uviesť, že jeho monografia podáva naozaj komplexnú analýzu vybraných právnoteoretických škôl v oblasti medzinárodného práva a očakávať aj detailne vypracovanú alternatívu je možno až prehnane vysoký nárok. Faktom však je, že marxistické prístupy (tak ako aj napríklad realizmus alebo kritické právne teórie) boli a sú relatívne úspešné pri kritike nedostatkov existujúcich dominantných prístupov alebo niektorých aspektov pozitívneho práva. Koskenniemi správne poukazuje na to, že tragédiou právneho realizmu (ale aj vyššie zmienených smerov) bolo to, že aj keď „boli veľmi úspešné pri podkopávaní prevládajúcich formalisticko-pozitívnych dogiem“, zlyhali pre neuvedomenie si toho, že predmetná kritika „nemohla sama o sebe viesť k zmenám v širšom disciplinárnom rámci bez toho, že by realizmus poskytol odpovede na otázky, ktoré sú súčasťou práce medzinárodných právnikov“ RASULOV, Akbar. A Marxism for International Law: A New Agenda, s. 644. Pozri aj: KOSKENNIEMI, Martti. Introduction: Alf Ross and Life beyond Realism. European Journal of International Law, 2003, roč. 14, č. 4. ⁹⁴⁾.

Ak sa pozrieme mimo rámca disciplíny medzinárodného práva, marxizmus taktiež nedokázal osloviť väčšiu časť spoločnosti, a to práve pre absenciu uchopiteľnejších, konkrétnejších a z praxe vychádzajúcich alternatív. Sám Marx neprišiel so žiadnou koherentnou a dostačujúcou alternatívou voči kapitalizmu, avšak tento stav naďalej pretrváva. A rovnako to platí aj pre oblasť medzinárodného práva, t. j. či by medzinárodné právo malo nejakú rolu v zatiaľ neidentifikovanom, budúcom globálnom usporiadaní, a ak aj áno, otázka je, aké by boli odlišnosti v porovnaní so súčasným fungovaním medzinárodného práva.

3.3 „Akademizácia“ marxizmu alebo možnosti zosúladenia teórie a praxe

V našej štúdii sme poukázali na to, že marxistické prístupy nájdeme najmä za bránami (západného) akademického sveta. Vo veľkej miere teda ide o „akademický marxizmus“, čo však nie je nič prekvapujúce, keďže tento trend v marxizme možno badať v plnej miere už od druhej polovice 20. storočia. ANDERSON, Perry. Considerations on Western Marxism. London: Verso, 1979. ⁹⁵⁾ Rasulov tento problém reflektuje a tvrdí, že je nutné opätovne prepojiť marxistickú teóriu s praxou. Volá po akejsi „angažovanej“ právnej teórii. Sám však uznáva, že väčšina ľavicových (či už marxistických, alebo nie) medzinárodných právnikov pôsobí na univerzitách, a toto je potrebné zmeniť kooperáciou s neakademickým segmentom právnikov a aktivistov. RASULOV, Akbar. The Nameless Rapture of the Struggle, s. 280.⁹⁶⁾ Okrem toho hovorí o potrebe upustiť aj od zbytočne náročného akademického žargónu, ktorý predstavuje bariéru pri snahe prepojiť teóriu s praxou. Rovnako je skeptický voči prílišnej „teoretizácii“ a domnieva sa, že je potrebné od nej upustiť. Tamtiež.⁹⁷⁾

Je samozrejme možné stotožniť sa s predmetnou kritikou a takáto forma sebareflexie nepochybne slúži ku cti danému autorovi. Či sú to splniteľné požiadavky, to je otázka druhá. Ako je možné pretaviť to, čo nazýva marxistickým medzinárodným právom „do praxe“? Čo by to konkrétne znamenalo? Na to neexistuje jednoduchá odpoveď a domnievame sa, že ani Rasulov ňou nedisponuje.

Taktiež nemožno nereagovať aspoň krátkou poznámkou na Rasulovu požiadavku opustiť alebo aspoň obmedziť častokrát náročný akademický žargón. Opäť je v princípe možné stotožniť sa s týmto cieľom. Avšak nie je zrejmé, či je toto v praxi dosiahnuteľné vzhľadom k špecifickému fungovaniu akademického poľa (Bourdieu). Treba však dodať, že sám Rasulov nespĺňa tento štandard. Práve naopak, jeho štúdie sú exemplárnym príkladom toho, voči čomu je kritický. V žiadnom prípade totiž jeho texty nemožno zaradiť medzi tie menej náročné a dostupné, a to ani pre tých, ktorí disponujú určitým predporozumením v oblasti marxistickej teórie.

Ak je ambíciou marxistických prístupov „zosúladiť teóriu a prax“, podľa nášho názoru sa bude vyžadovať oveľa väčšie množstvo analýz zameriavajúcich sa na špecifické otázky medzinárodného práva. Napriek tomu, že sa takéto štúdie z času na čas objavia Pozri BACHAND, Rémi. What’s Behind the WTO Crisis? A Marxist Analysis. European Journal of International Law, 2020, roč. 31, č. 3; alebo ÖZSU, Umut. Grabbing land legally: A Marxist analysis. Leiden Journal of International Law, 2019, roč. 32, č. 2.⁹⁸⁾, stále prevládajú skôr texty vysoko abstraktné, skôr filozofického rázu. Dobrým príkladom je v tomto smere Chimni, ktorý podáva stručný, ale nepochybne zaujímavý náčrt toho, ako by mohol vyzerať seminár o marxizme a medzinárodnom práve. CHIMNI, B. An Outline of a Marxist Course on Public International Law.⁹⁹⁾ Ide o príklad „afirmatívneho“ prístupu, ktorý by mohol pôsobiť ako korektív k výlučne kritickým príspevkom (aj keď súčasťou jeho náčrtu je aj kritika dominantných teórií). Inými slovami, marxistická teória medzinárodného práva sa nemôže zameriavať výlučne na filozofické a právnoteoretické otázky, ale je potrebné, aby sa sústredila na tzv. „každodenné“ problémy a otázky v oblasti medzinárodného práva.

3.4 Nové výzvy pre marxistické prístupy k medzinárodnému právu

Posledný typ kritiky, ktorý považujeme za relevantný v súvislosti s marxistickým medzinárodným právom, sa týka nových výziev a pomerne zásadných zmien v kontexte medzinárodných vzťahov a práva. Nie je možné podať vyčerpávajúci zoznam všetkých týchto zmien, možno však spomenúť niektoré.

Marxistické (ale aj kritické prístupy) vo veľkej miere sústreďovali pozornosť a identifikovali neoimperialistické alebo neokoloniálne tendencie v politikách západných krajín, ktoré boli následne reflektované aj v charaktere medzinárodného práva. Avšak v súčasnosti, keď sa podľa viacerých autorov mení podoba globálneho poriadku na multipolárny a ekonomická a vojenská moc sa presúva najmä do Ázie RACHMAN, Gideon. Easternisation: War and Peace in the Asian Century. London: The Bodley Head, 2016. ¹⁰⁰⁾, je otázne, nakoľko sú predmetné kritiky dostačujúce. V tomto kontexte napríklad prebieha diskusia o neokolonialistickej podobe niektorých politík Číny v Afrike alebo Latinskej Amerike CHAN, Y. W. E. M. Mary. China in Africa: A Form of Neo-colonialism? 2018, dostupné na: https://www.e-ir.info/2018/12/02/china-in-africa-a-form-of-neo-colonialism/; DEVER, James, DEVER, Jack. Information Age Imperialism: China, Race, and Neo-Colonialism in Africa and Latin America. Inter-American Law Review, 2021, roč. 52, č. 2; SHARMA, Ishan. China’s Neocolonialism in the Political Economy of A.I. Surveillance. Cornell International Affairs Review, 2020, roč. 13, č. 2; ARMEL, Kaze. China’s Engagements in Africa: Is China a „Partner“ or „Predator“? Chinese Journal of International Review, 2021, roč. 3, č. 1; MURRAY, Caitlin. An Analysis of China’s Belt and Road initiative and its neo-colonial ambitions. Routes, 2022, roč. 2, č. 3. ETZIONI, Amitai. Is China a New Colonial Power? The Diplomat, publikované dňa 9. 11. 2020, citované dňa 30. 8. 2022 Dostupné online na: https://thediplomat.com/2020/11/is-china-a-new-colonial-power/; VAN MEAD, Nick. China in Africa: win-win development, or a new colonialism? The Guardian, publikované dňa 31. 7. 2018, citované dňa 30. 8. 2022. Dostupné online na: https://www.theguardian.com/cities/2018/jul/31/china-in-africa-win-win-development-or-a-new-colonialism.¹⁰¹⁾ a naplno sa ukázal aj neoimperialistický charakter zahraničnej politiky Ruskej Federácie po vojenskej intervencii na Ukrajine vo Februári 2022. K niektorým medzinárodnoprávnym aspektom konfliktu pozri: GREEN, A. James, HENDERSON, Christian, RUYS, Tom. Russia’s attack on Ukraine and the jus ad bellum. Journal on the Use of Force and International Law, 2022, roč. 9, č. 1.¹⁰²⁾ Inými slovami, vznikajú „nové ohniská“ neoimperializmu/kolonializmu a preto je potrebné integrovať tieto nové skutočnosti a vývoj do marxistických analýz.

Rusko a Čína takisto priamo deklarovali cieľ pretvárať a implementovať ich predstavy o fungovaní svetového poriadku do štruktúry medzinárodného práva, a to s dôrazom na ochranu suverenity a princípu nezasahovania do vnútorných záležitostí. The Declaration of the Russian Federation and the People’s Republic of China on the Promotion of International Law, publikované dňa 26. 6. 2016, citované dňa 30. 8. 2022 Dostupné online na: https://archive.mid.ru/en/foreign_policy/news//asset_publisher/cKNonkJE02Bw/content/id/2331698. K ruským pohľadom na medzinárodné právo pozri: MÄLKSOO, Lauri. Russian Approaches to Interational Law. Oxford: Oxford University Press, 2015. ¹⁰³⁾ Rovnako je napríklad Čína K vzťahu Číny a medzinárodného práva pozri: CAI, Congyan. The Rise of China and International Law. Taking Chinese Exceptionalism Seriously. Oxford: Oxford University Press, 2019. ¹⁰⁴⁾ aktívna v rámci jednotlivých medzinárodných inštitúcií – ako príklad možno uviesť otázku medzinárodných sankcií (avšak tých príkladov by bolo omnoho viac). LYNCH, Colum. Sunset for U.N. Sanctions? Foreign Policy, publikované dňa 14. 10. 2021, citované dňa 30. 8. 2022. Dostupné online na: https://foreignpolicy.com/2021/10/14/sanctions-united-nations-expert-panels-russia-china-africa-western-countries/; HOFER, Alexandra. The Developed/Developing Divide on Unilateral Coercive Measures: Legitimate Enforcement or Illegitimate Intervention? Chinese Journal of International Law, 2017, roč. 16, č. 2.¹⁰⁵⁾ Inými slovami sa na medzinárodnej scéne objavili aktéri, ktorí sa snažia presadiť svoju predstavu o fungovaní medzinárodného práva a inštitúcií – niektorí akademici dokonca hovoria o novom type autoritárskeho medzinárodného práva. GINSBURG, Tom. Authoritarian International Law? American Journal of International Law, 2020, roč. 114, č. 2.¹⁰⁶⁾ Ide o tendencie, s ktorými sa marxistická teória a v širšom zmysle aj ľavicové prúdy budú musieť vysporiadať. V súčasnosti prebiehajú diskusie ohľadom toho, ako by mala vyzerať (aj vzhľadom na vzostup Číny a iných autoritárskych krajín) ľavicová či progresívna zahraničná politika. Pozri: WERTHEIM, Stephen. A Crisis in Progressive Foreign Policy. Foreign Affairs, publikované dňa 24. 8. 2022, citované dňa 30. 8. 2022. Dostupné online na: https://www.foreignaffairs.com/united-states/crisis-progressive-foreign-policy; KLION, David. What Should the Left Do About China? The Nation, publikované dňa 11. 1. 2022, citované dňa 30. 8. 2022. Dostupné online na: https://www.thenation.com/article/world/china-left-foreign-policy/.¹⁰⁷⁾

Podľa niektorých autorov takisto možno badať tendenciu k regionalizácii ORFORD, Anne. Regional Orders, Geopolitics, and the Future of International Law. Current Legal Problems, 2021, roč. 74, č. 1. ¹⁰⁸⁾, t. j. vytváranie silných regionálnych celkov, napríklad prostredníctvom medzinárodných obchodných a investičných dohôd, alebo iných projektov (napríklad tzv. Nová hodvábna cesta – Jeden pás, jedna cesta).

Nemožno pozabudnúť ani na premenu existujúceho (neo)liberálneho poriadku na poriadok geoekonomický. ROBERTS, Anthea, MORAES, CH. Henrique, FERGUSON, Victor. Towards a Geoeconomic Order in International Trade and Investment. Journal of International Economic Law, 2019, roč. 22, č. 4.¹⁰⁹⁾ Toto usporiadanie, prichádzajúce po neoliberálnom konsenze, sa vyznačuje „sekuritizáciou ekonomických politík a ekonomizáciou strategických, resp. bezpečnostných politík“, t. j. stále užším vzťahom medzi ekonomikou a strategickými záujmami krajín. Podľa niektorých autorov je tento proces hnaný obchodnými a technologickými vojnami medzi USA a Čínou, preto možno očakávať zmeny najmä v oblasti medzinárodného investičného a obchodného práva. Tamtiež.¹¹⁰⁾ Tento proces zásadne ovplyvnila aj  pretrvávajúca prepojenosť medzi jednotlivými ekonomikami sveta, čo však nie je iba nástrojom na redukovanie štátnych konfliktov, ako to predpokladala liberálna teória, ale vytvára to taktiež priestor na zneužitie tejto ekonomickej prepojenosti či závislosti. LEONARD, Mark. The Age of Unpeace. London: Transworld Publishers, 2021.¹¹¹⁾ Ide teda o ďalší dôležitý aspekt medzinárodných vzťahov a práva, s ktorým by sa marxistická teória mala vysporiadať, pokiaľ chce zostať relevantnou.    

Záver

V predmetnom príspevku sme sa detailnejšie pozreli na súčasný „revival“ marxistických prístupov k medzinárodnému právu. V prvej časti príspevku sme objasnili teoretické otázky súvisiace s týmito prístupmi, poukázali na hlavných predstaviteľov a v druhej časti sme ich podrobili kritickej analýze.

Napriek tomu, že sme uviedli niekoľko nedostatkov spojených s týmito prístupmi, domnievame sa, že majú legitímne miesto medzi právnoteoretickými smermi v oblasti (medzinárodného) práva. Avšak na to, aby zostali relevantnými, je podľa nášho názoru potrebné zakomponovať do týchto analýz vyššie uvedené zmeny súvisiace s globálnym poriadkom. Je však otázne, či marxistické prístupy budú schopné poskytnúť relevantnú a prijateľnú alternatívu – skôr sa domnievame, že marxistické (alebo aj kritické) prístupy môžu slúžiť ako korektív často príliš dogmatických, právno-pozitivistických prístupov.

Ako sme uviedli vyššie, predstavy o tom, že je možné popísať celok – totalitu globálnych vzťahov a jej neustále premeny, považujeme za mylné. To ale nemusí znamenať odmietnutie marxistických prístupov. Stále je potrebné pokúsiť sa identifikovať aspoň niektoré tendencie globálneho socioekonomického poriadku a integrovať ich do právnych analýz, prihliadať napríklad na ideologické mechanizmy spojené s medzinárodným právom či skúmať dopady niektorých noriem, interpretácií či rozhodnutí na rôzne spoločenské skupiny. K uvedenému je užitočné a normatívne prijateľné pristupovať intersekcionálne, t. j. identifikovať nerovnosti na báze triedy, rasy a pohlavia/rodu. Predmetné aspekty marxistických prístupov zostávajú aj naďalej aktuálne.