Menu icon
Zpět

Osnova

Reklama

Zákony pro lidi

Pomocník při plnění  

od  Ema Moskalová 

Pomocníkom sa vo všeobecnosti rozumie každá osoba, prostredníctvom ktorej niekto spravuje svoje záležitosti, či už má táto činnosť povahu právneho úkonu alebo faktickej činnosti. Nerozlišuje sa ani to, či pomocník obstaráva určitú záležitosť za odplatu alebo bez odplaty, v rámci podnikania alebo ako súkromná osoba, či tak robí sústavne alebo či tak robí príležitostne, aby obstaral záležitosti inéhoMelzer, F. Odpovědnost za pomocníka podle § 2914 českého Občanského zákoníku. SOCIETAS ET IURISPRUDENTIA. 2016, ročník IV., číslo 4, str. 59.1).

Nasledujúce ustanovenia Občianskeho zákonníka („OZ“) bližšie špecifikujú rozsah zodpovednosti za škodu spôsobenú pomocníkom osoby pri výkone jej činnosti:

  • § 1935: Stanovuje zodpovednosť dlžníka za škodu spôsobenú pomocníkom pri plnení jeho záväzku.
  • § 167: Rieši pričítateľnosť protiprávneho konania určitých osôb (členov volených orgánov právnickej osoby, zamestnancov a iných zástupcov právnickej osoby) právnickej osobe, ak ide o plnenie ich úloh.
  • § 2914: Upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone činnosti právnickej osoby jej pomocníkom, pričom tento pomocník môže byť samostatný alebo nesamostatný.

Na základe vyššie stanoveného preto rozoznávame dva základné typy pomocníkov, ktoré sú:

  • Pomocník pri plnení dlhu
  • Pomocník pri činnosti

Pomocník pri plnení dlhu

„Plní-li dlužník pomocí jiné osoby, odpovídá tak, jako by plnil sám.“ - § 1935 OZ.

Dlžník by mal svoj záväzok splniť predovšetkým sám, avšak nie je vylúčené, aby tak urobil prostredníctvom inej osoby (či už fyzickej alebo právnickej), pokiaľ to neodporuje dohode strán ani účelu záväzku. Aj keď dlžník využije pomoc inej osoby, nesie náklady a riziká spojené s plnením sám (§ 1908 OZ) a zodpovedá veriteľovi za jeho riadne a včasné vykonanie. Ak plnenie prostredníctvom inej osoby nie je zakázané, veriteľ je povinný takéto plnenie akceptovať a prijať (§ 1936 OZ). Povaha vzťahu medzi dlžníkom a osobou vykonávajúcou plnenie pritom nie je rozhodujúca.  Zodpovednosť dlžníka za inú osobu sa nevzťahuje iba na prípadné chyby v plnení, ale zahŕňa aj zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Dlžník zodpovedá za konanie inej osoby, ak tomuto konaniu nechýba miestny, časový a vecný (vnútorný účel) vzťah k plneniu záväzku. Strany sa však môžu dohodou odchýliť od zákonnej úpravy; je prípustné úplne vylúčiť možnosť, aby dlžník plnil s pomocou tretej osoby, ako aj obmedziť alebo taxatívne vymedziť okruh osôb, ktoré sú podľa dohody strán oprávnené plniť.Petrov, J., Výtisk, M., Beran, V., a kol. Občanský zákoník, Komentář, 2. vydání. Plnění pomocí jiné osoby. Praha: C. H. Beck, 2024.2)

Pomocník pri činnosti

"Kdo při své činnosti použije zmocněnce, zaměstnance nebo jiného pomocníka, nahradí škodu jím způsobenou stejně, jako by ji způsobil sám. Zavázal-li se však někdo při plnění jiné osoby provést určitou činnost samostatně, nepovažuje se za pomocníka; pokud ho však tato jiná osoba nepečlivě vybrala nebo na něho nedostatečně dohlížela, ručí za splnění jeho povinnosti k náhradě škody." - § 2914 OZ.

Toto ustanovenie sa venuje situáciám, keď priamy škodca spôsobí škodu pri výkone činnosti pre inú osobu, označovanú v právnej doktríne ako príkazník. Z pohľadu zodpovednosti príkazníka nie je rozhodujúce, či priamy škodca vykonával svoju činnosť ako podnikateľ alebo nepodnikateľ. Jeho zodpovednosť sa však líši v závislosti od toho, či priamy škodca vystupuje ako pomocník v užšom zmysle slova, alebo ako subdodávateľ.

Škoda musí vzniknúť pri činnosti, na ktorú bol pomocník poverený. Ak pomocník prekročil rámec tejto činnosti a konal vo vlastnom záujme, nemožno škodu, ktorú tým spôsobil, pripísať osobe, ktorá ho poverila vykonaním danej činnosti. Pri posudzovaní tejto otázky sú kľúčové miestny, časový a predovšetkým vecný (vnútorný a účelový) vzťah medzi činnosťou, pri ktorej škoda vznikla, a činnosťou poverujúcej osoby.Usnesení Nejvyššího soudu ze dne 31.08.2005, sp. Zn. 25 Cdo 482/2005.3) 

Aj v prípadoch, keď pomocník sledoval vlastný prospech, nemusí byť jeho konanie považované za exces, pokiaľ bolo úzko prepojené s činnosťou, na ktorú bol použitý. To platí aj vtedy, ak jeho konanie bolo zjavne protiprávne, ak však priamo súviselo s vykonávanou činnosťou.  

Z pohľadu poškodeného je zásadné určiť, voči ktorej osobe alebo osobám môže uplatniť nárok na náhradu škody. V tomto kontexte Občiansky zákonník rozlišuje medzi samostatnými a nesamostatnými pomocníkmi.Petrov, J., Výtisk, M., Beran, V., a kol. Občanský zákoník, Komentář, 2. vydání. Škoda způsobená pomocníkem. Praha: C. H. Beck, 2024.4)

  • Samostatní pomocníci vykonávajú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Sú nezávislí od osoby, pre ktorú činnosť vykonávajú, a zodpovedajú za škodu spôsobenú počas svojej činnosti priamo poškodenému.
  • Nesamostatní pomocníci konajú podľa pokynov a pod priamou kontrolou osoby, pre ktorú vykonávajú činnosť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesamostatným pomocníkom spravidla nesie osoba, ktorá ho na výkon činnosti použila.

Toto rozlíšenie má zásadný význam pre poškodeného, pretože určuje, od koho môže požadovať náhradu škody spôsobenej pri výkone danej činnosti.

Kým nesamostatný pomocník zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s osobou, ktorá ho na výkon činnosti použila, samostatný pomocník zodpovedá výlučne priamo poškodenému. Občiansky zákonník v druhej vete § 2914 zavádza fikciu, že samostatný pomocník sa nepovažuje za pomocníka v užšom zmysle.

Rozlíšenie medzi samostatným a nesamostatným pomocníkom však Občiansky zákonník presne nešpecifikuje a ponecháva ho na všeobecné charakteristiky:

  • Samostatný pomocník je definovaný dvoma znakmi:
    1. Má záväzok voči určitej osobe vykonávať činnosť.
    2. Túto činnosť vykonáva samostatne, spravidla vo vlastnej réžii.
      Typickým príkladom je podnikateľ alebo subdodávateľ.
  • Nesamostatný pomocník zvyčajne vystupuje ako zamestnanec, zástupca alebo iná osoba, ktorá koná podľa pokynov a pod kontrolou osoby, ktorá ju na túto činnosť použila.

Toto rozlíšenie je významné z hľadiska rozsahu zodpovednosti, keďže pri nesamostatnom pomocníkovi nesie primárnu zodpovednosť osoba, ktorá ho použila, zatiaľ čo pri samostatnom pomocníkovi smeruje nárok priamo voči nemu.


  • 1) Melzer, F. Odpovědnost za pomocníka podle § 2914 českého Občanského zákoníku. SOCIETAS ET IURISPRUDENTIA. 2016, ročník IV., číslo 4, str. 59.
  • 2) Petrov, J., Výtisk, M., Beran, V., a kol. Občanský zákoník, Komentář, 2. vydání. Plnění pomocí jiné osoby. Praha: C. H. Beck, 2024.
  • 3) Usnesení Nejvyššího soudu ze dne 31.08.2005, sp. Zn. 25 Cdo 482/2005.
  • 4) Petrov, J., Výtisk, M., Beran, V., a kol. Občanský zákoník, Komentář, 2. vydání. Škoda způsobená pomocníkem. Praha: C. H. Beck, 2024.

Místo, kde se právo setkává s lidmi.

Šipka nahoru