Rozšířená osnova
Príčinná súvislosť je jedným z tradičných a tradične problematických predpokladov vzniku deliktnej zodpovednosti, a to ako u nás, tak aj v zahraničí.Doležal, A. Kauzalita v civilním právu se zaměřením na medicínskoprávní spory. Praha: Ústav státu a práva AV ČR, 2016, s. 31–59. [online] perma.cc.1) Príčinnú súvislosť, alebo kauzalitu, môžeme zjednodušene definovať ako logický vzťah medzi príčinou a následkom. Presnejšie ide o univerzálny a objektivně existujúci logický vzťah medzi určitými faktami v okolnom svete, kde v dôsledku vzniku alebo zániku určitej skutočnosti (príčina) nastáva, mení sa alebo zaniká iná skutočnosť (následok). Príčinná súvislosť je javom, ktorý sa vyskytuje v prírode aj v spoločnosti a jej skúmanie má význam v rôznych oblastech ľudskej činnosti.
Pri skúmaní príčinnej súvislosti sa v prvom rade zameriavame na faktickú kauzalitu, teda hodnotenie reality prostredníctvom zásady conditio sine qua non. V podstate ide o kategóriu z oblasti prírodných vied, ktorá sa zakladá na fyzikálno-technickej analýze. Z prepojenej siete všetkých možných následkov a príčin je potrebné identifikovať intenzívne kauzálne väzby, ktoré určujú príčinnú podmienenosť. V prípade porušenia zmluvy skúmame, či ide o tú udalosť, ktorá je k vzniku škody rozhodujúca.Šilhán, J. Právní následky porušení smlouvy v novém občanském zákoníku. Příčinná souvislost. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 320.2)
Rozlišujeme:
Je daná prostredníctvom prírodných zákonov. Prvým krokom pri zisťovaní príčinnej súvislosti je skúmanie faktickej kauzality. Tá sa pýta, či protiprávne konanie osoby bolo súčasťou reťazca udalostí vedúcich k vzniku škody. Skúmanie sa zameriava na zistenie udalostí, ktoré sa stali pred vznikom škody a podieľali sa na nej. Dôležité je zistiť, či porušenie povinnosti osoby bolo súčasťou tohoto reťazca príčin. V prípade faktickej kauzality sa bežne používa teória nevyhnutnej podmienky vzniku škody (tzv. conditio sine qua non), podľa ktorej je príčinou škody taká podmienka, bez ktorej by k nej nedošlo. Ak by škoda vznikla aj bez tejto podmienky, nie je považovaná za príčinu. Faktická kauzalita obmedzuje zodpovednosť za škodu, pretože určuje, že osoba je zodpovedná len za škody, ktoré sú nevyhnutným dôsledkom jej konania, a nevylučuje náhradu škody, ktorá by vznikla aj bez jej protiprávneho konania.
U právnej kauzality sa tiež často môžeme stretnúť s pojmom objektivna pričitateľnosť. Cieľom právnej kauzality je posúdiť intenzitu (význam) vzťahu medzi príčinou a následkom v právnom kontexte. Právnu kauzalitu môžeme vnímať jako súbor právnych nástrojov, ktoré obmedzujú zodpovednosť za škodu tým, že vyberajú len tie príčiny v kauzálnom reťazci, ktoré sú najbližšie k škode. Teórie právnej kauzality sa používajú na určenie, či je spojenie medzi konkrétnym protiprávnym konaním a škodou, ktorá by bez tohoto konania nevznikla (conditio sine qua non), dostatočne silné na to, aby zakladalo zodpovednosť za škodu.
Cieľom kategórie „právnej kauzality“ je obmedziť neprimeraný dosah a rozsah následkov, ktoré by inak vyplývali z fyzickej kauzality. Porušenie zmluvy by mohlo teoreticky spôsobiť neobmedzené následky predruhú stranu, ktoré by ovplyvnili jej celú budúcnosť, najmä v obchodnej sfére. Niektoré z týchto následkov by pritom strana porušujúca zmluvu nemusela ani predpokladať, čo by znamenalo, že by nemohla adekvátne prispôsobiť svoju starostlivosť a úsilie pri plnení zmluvy.Šilhán, J. Právní následky porušení smlouvy v novém občanském zákoníku. Právní kauzalita a předvídatelnost škody. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 327.3)
Každý z protiprávnych činov vícerých osôb, ktoré konali súbežne, predstavuje reálny a vysoko pravděpodobný dôvod vzniku škody. Musí teda ísť o súbežné protiprávne činy minimálne dvoch alebo viacerých osob, ktoré sú ale na sebe nezávislé. Je jasné, že príčinou škody bol niektorý z týchto činov, avšak nie je možné s istotou určiť, ktorý konkrétny. Všetkým týmto alternatívnym škodcom, z ktorých jeden určite škodu spôsobil, vzniká voči poškodenej osobe solidárna povinnosť na náhradu škody. Títo alternativní škodcovia si následne upravia vzájemné vyrovnanie podľa § 2916. Za podmienok uvedených v § 2915 odst. 2 a s prihliadnutím na mieru pravdepodobnosti môže byť rozhodnuté o rozdelení povinnosti na náhradu škody medzi alternatívneho škodcu.Petrov, J., Výtisk, M., Beran, V., a kol. Občanský zákoník, Komentář, 2. vydání. Mnohost škůdců. Praha: C. H. Beck, 2024.4)
Tento prípad nastáva, keď škodu spôsobí viacero škodcov, ale každý z ich protiprávnych činov by sám o sebe, teda aj bez spolupôsobenia ostatných, spôsobil škodlivý následok, čo znamená, že každý čin je podmienkou nevyhnutnou pre vznik celej škody (conditio sine qua non).Ak sa takíto škodcovia dohodli na vzájomnej spolupráci s cieľom dosiahnuť dohodnutý alebo předpokládaný výsledok, ich konanie sa posúdi podľa pravidiel o náhrade škody spôsobenej spoluzavinením (§ 2915 ods. 3). Ak existuje súbežná pričitateľnosť škody, nie je možná delená zodpovednosť za túto škodu.Petrov, J., Výtisk, M., Beran, V., a kol. Občanský zákoník, Komentář, 2. vydání. Mnohost škůdců. Praha: C. H. Beck, 2024.5)
Ide o odlišný prípad, kedy škodlivý následok nastane až v dôsledku súčasného konania vícerých osob. V tomto prípade je však príčinou škody konanie každého z týchto škodcov, pretože ich činy sú nevyhnutnou podmienkou vzniku škody. Na posúdenie povinnosti každého z nich nahradiť škodu je potrebné zvážiť aj ďalšie zákonné podmienky, jako například protiprávnosť ich konania alebo existenciu dôvodov, ktoré by ich ospravedlňovali (tzv. liberačné dôvody).Petrov, J., Výtisk, M., Beran, V., a kol. Občanský zákoník, Komentář, 2. vydání. Mnohost škůdců. Praha: C. H. Beck, 2024.6)
Místo, kde se právo setkává s lidmi.
