Reklama
Rozšířená osnova
Na pojem hodnoty je možné nazerať z viacerých uhlov pohľadu v závislosti od disciplíny, ktorá sa ním zaoberá. Z pohľadu psychológie môže byť vymedzený ako vlastnosť pripisovaná predmetu jednotlivcom v súvislosti s uspokojovaním jeho potrieb.Hartl, P., Hartlová, H. Psychologický slovník. Praha: Portál, 2000, s. 192.1)
V sociológii pojem hodnoty môže byť podľa Kluckhohna definovaný ako konceptualizácia, vnútorná alebo vonkajšia, ktorá je charakteristická pre jednotlivca alebo skupinu ľudí a týka sa toho, čo je žiaduce pri výbere z viacerých možností.SEEWANN, L. – VERWIEBE, R. How do people interpret the value concept? Development and evaluation of the value conceptualisation scale using a mixed method approach. Journal of Beliefs & Values. 2020, roč. 41, č. 4, s. 419.2) Alebo podľa N. Hayesovej ako osobne, stále predpoklady týkajúce sa všeobecných princípov.Hayes, N. Základy sociální psychologie. Praha: Portál, 2003, s. 97.3)
J. Harvánek vymedzuje dva základné postoje k pojmu hodnoty. Prvý postoj chápe hodnotu ako označenie kvality všeobecne existujúcich javov, ktoré sa prejavujú ako kvalita alebo kritérium hodnotenia rôznych objektov. Druhý postoj ju vníma ako označenie významnosti pre konkrétneho jednotlivca, ktorá integruje jeho vnútorné postoje do systému hodnôt a determinuje vznik určitých druhov motivácií.Harvánek, J. a kol. Právní teorie. 2018, s. 72.4)
A. Gerloch vníma hodnoty ako subjektívne ocenené potreby, ktoré v práve vystupujú ako konečné účely. Tým sa myslí, že ide o účely, ktoré už ďalej nemôžu slúžiť ako prostriedky na dosiahnutie iných cieľov. Hodnota má zároveň objektívny prvok, keďže je určená na konkrétnu potrebu, a subjektívny prvok, pretože je výsledkom subjektívneho hodnotenia danej potreby. Ďalej rozlišuje hodnoty relevantné pre právo na duchovné a materiálne. Medzi materiálne hodnoty zaraďuje napríklad ľudský život, majetok a zdravie, zatiaľ čo medzi duchovné hodnoty patria sloboda, spravodlivosť a rovnosť.Gerloch, A. Teorie práva. 2013, s. 249.5)
Hodnoty ako také nie vždy môžu byť súčasne zachované a naplnené. Práve naopak, jednou z ich vlastností je ich rozpornosť, čo znamená, že uprednostnenie jednej hodnoty môže viesť k obmedzeniu alebo zanedbaniu inej.
J. Harvánek uvádza príklad na skúmaní určitého problému, pri ktorom môže dôjsť k rozporu medzi požiadavkou pravdivosti a požiadavkou informačnej obsiahlosti. Kým pravdivosť vyžaduje presnosť a jednoznačnosť, snaha o širšie pokrytie informácií môže viesť k zjednodušeniam alebo nepresnostiam.Harvánek, J. a kol. Právní teorie. 2018, s. 72.6)
Relatívnosť hodnôt sa prejavuje v tom, ako sa ich význam mení v závislosti od kontextu konkrétnej situácie. V rámci jednej sústavy spoločenských vzťahov, okolností a skutočností môže určitá hodnota pôsobiť ako prioritná, zatiaľ čo tá istá hodnota v inom kontexte môže byť vnímaná ako zanedbateľná. J. Harvánek to ilustruje na relatívnosti uplynutia 15 minút. Pre lepšiu ilustráciu sa to dá znázorniť nasledovne: Postavenie hodnoty „včasnosti/rýchlosti“ sa evidentne mení v závislosti od toho, či čakáme na príchod mestskej hromadnej dopravy alebo na príchod záchrannej služby.Ibidem, s. 72.7)
Hierarchia hodnôt je výsledkom hodnotenia hodnôt.Adamusová, M. Hodnoty a právo. 2013/2014, diplomová práce, Masarykova univerzita, Právnická fakulta, s. 10.8) V nadväznosti na vlastnosť rozpornosti hodnôt majú tieto hodnoty ďalšiu vlastnosť, a to možnosť hierarchického usporiadania. Toto usporiadanie však neodzrkadľuje predstavu fixnej pyramídy s absolutne nadradenými a podriadenými hodnotami, ktorá by bola univerzálne aplikovateľná. Relatívnosť hodnôt totiž naznačuje, že ich usporiadanie sa mení v závislosti od ich významnosti pri napĺňaní konkrétnych potrieb.Harvánek, J. a kol. Právní teorie. 2018, s. 72.9)
Hodnotenie je vnímanie javov cez prizmu prijatých hodnôt. Na rozdiel od epistemologického poznávania, ktoré sa snaží o nezaujatosť, pri hodnotení ide o zaujaté subjektívne vnímanie, formované už vopred prijatými hodnotami. Výsledkom je zaujatie postoja voči hodnotenému javu a priradenie konkrétneho zmyslu, ako aj jeho schválenie, prijatie alebo odsúdenie.Adamusová, M. Hodnoty a právo. 2013/2014, diplomová práce, Masarykova univerzita, Právnická fakulta, s. 8.10) Ide o normatívny proces, pri ktorom hodnotiaci subjekt interpretuje zmysel a význam hodnoteného predmetu a tým voči nemu zaujíma postoj.Harvánek, J. a kol. Právní teorie. 2018, s. 74.11) Na základe tohto postoja môže byť motivované jeho správanie.
Právo zohráva v spoločnosti dôležitú úlohu ako nositeľ hodnôt. Ako systém záväzných pravidiel správania vyjadruje a chráni spoločensky a systémovo žiaduce hodnoty, pričom ich zároveň zaručuje a vymáha, či už explicitne, alebo implicitne. Okrem toho miera súladu medzi všeobecným presvedčením spoločnosti o jej hodnotách a ich právnym vyjadrením ovplyvňuje efektivitu práva, jeho dodržiavanie, ako aj legitimizáciu prostredníctvom podpory suverénneho ľudu.Yehezkel Dror, Values and the Law, The Antioch Review, Vol. 17, No. 4, 1957, s. 440.12) „Norma sa aktualizuje, pretože medzi ňou a hodnotou existuje funkčná závislosť. Norma, ktorá nie je konfrontovaná s hodnotou, časom stráca svoj význam a postupne vyhasína.“Brožík, V. Hodnoty, normy a projekty sveta. Bratislava, 1969, s. 74.13) Zároveň, z opačného pohľadu, ak spoločenské hodnoty napomáhajú účinnosti práva, tak aj právo upevňuje postavenie hodnôt vo vedomí spoločnosti, v ktorej pôsobí. Dokonca môžu byť v spoločnosti umelo vytvárané zákonodarcom. Harvánek, J. a kol. Právní teorie. 2018, s. 79.14)
Podľa L. L. Fullera je nemožné pripísať význam akejkoľvek časti práva aplikovaného na konkrétne prípady bez zohľadnenia jeho účelu, ktorý má právo napĺňať. Týmto účelom je hodnota, ktorá sa v práve odzrkadľuje. Napríklad zákaz krádeže napĺňa účel ochrany súkromného vlastníctva ako hodnoty chránenej právom.Yehezkel Dror, Values and the Law, The Antioch Review, Vol. 17, No. 4, 1957, s. 442.15)
Právo samo môže byť predmetom hodnotenia, napríklad z hľadiska spravodlivosti, primeranosti či účelnosti noriem, ktoré obsahuje.Soukeníková, D. Hodnoty v práve a ich význam. Notitiae, 2/2011, 15. 7. 2011.16)
Místo, kde se právo setkává s lidmi.
